Jarko a drozdy

 

Jarko sa doma nemal dobre. Jeho nevlastný brat a nevlastná sestra to bolo niečo iné. Jarkov otec ich mal s jeho maco

chou. Prvá žena Jarkovho otca-Jarkova mama utiekla kedysi dávno od otca. Preto ho otec nenávidel. Ale ešte mal

Jarkov otec aj inú príčinu k nenávisti. Nebol šťastný so svojou druhou ženou.a preto Jarka bil. Macocha vedela, že ju

jej muž nemá rád a tak tiež bila Jarka. A tak ho bili obaja. Jarkov otec aj preto, lebo videl v Jarkovi svoju utečenú ženu.

Jarko raz išiel po škole s kamarátom na štadión, ktorý tam išiel na tenis a zrazu zbadal svojho otca., ktorý sedel v krč

me, ktorá bola hneď pri vstupe za bránou. Otec sedel vzadu a rozprával sa s nejakým chlapom. Počul otcov opitý

hlas:"Prečo my máme také škaredé ženy? "Jarko sa sa hneď dovtípil, že takto može rozprávať iba nešťastný človek,

lebo krása nie je podstatná, keď sa dvaja milujú. Otec nemiluje svoju ženu-jeho macochu a ona ho potom bije. Pomys

lel si:Tak preto ho otec bije. Tak toto je hlavná príčina. Včera Jaro doniesol z obchodu o jeden rožok naviac a dostal

zato bitku. Ale otec si vždy našiel zámienku, aby ho mohol zbiť a vybiť si tak na ňom zlosť, ktorá pramenila s jeho neš

ťastia. Doma iba on robil poriadok. Jeho súrodenci nemuseli robiť nič a správali sa k nemu rovnako ako rodičia. Raz

mu macocha v zlosti obúchala hlavu o stenu. Bez lásky sa z Jarka stával zatrpknutý chlapec, ktorý mal chuť zrazu

vonku robiť zle. Nie deťom, kamarátom a ani cudzím by neublížil. Ale či už toto bolo ublíženie, začal vykrádať obcho

dy. Polícia bola u nich stále. Len teraz dostával bitku. Do polepšovne ho nemohli dať, lebo bol malý.

    Raz sa macocha s otcom niekde chystali. Macocha prikázala Jarkovi smažiť rezne. Chystali sa totiž na východ

k bratrancovi. Keď rezne Jarko dosmažil macocha mu povedala:"Vezmi tanier s rezňami a polož ich vonku na sneh

aby sa vychladili. A stráž ich aby ti ich mačka neuchytila. Lebo vieš čo byťa čakalo. Otec ti urobí lietadielko." Jarko

vzal tanier s rezňami a vyšiel na dvor. Položil tanier s rezňami na sneh a strážil. Netrvalo až tak dlho a začali okolo

lietať drozdy. Isto už z výšky zbadali, keď prelietali ponad ich dvor, že je tam pre nich prichystaná nejaká obživeň.

Ale Jarko sa nebál, že by drozdy mohli mu ukoristiť jeho rezne. No jeho neboli určite, lebo nedostane z nich ani ten

najmänší rezeň. Jarko strážil poctivo, obzeral sa na všetky strany či nezbadá nejakú mačku prichádzať. Keď tu zra

zu zleteli k tanieru tri drozdy, každý uchmatol do zobáka po jednom rezni a ani sa Jarko nestačil boli preč aj s rezňa

mi. Čo mu zostávalo. Vzal prázdny tanier a šiel dnu. Načo sa obšmietať po dvore, aspoň to bude mať za sebou. Ma

cocha zbadala prázdny tanier a začala kričať. "Ty podliak podlí, podliacky vypodliakovaný, kde sú rezne? Zožral si

ich čo? No toto sa ti neprevezie!" Akoby sa Jarkovi niekedy niečo previezlo. Veď bol stále bitý. Poväčšine zadarmo.

"Počkaj, už ide otec na teba!" Otec to všetko počul. Vybehol na Jarka, schmatol ho za ruku a ťahal ho na dvor. Do

tiahol ho na trávu, schmatol ho za nohu a roztočil ho akoby mu robil kolotoč. Takéto lietadielka robili starší chlapci 

mladším ibaže ich po roztočení nepúšťali na zem. Otec ho pustil a Jarko sa kotúlal po tráve. Udrel si o strom pleco

našťastie iba. Otec naňho zreval, hrozil mu a povedal:"Keby sme sa neponáhľali tak si to zopakujeme ešte niekoľko

krát. Ty panchart odporný. To rozprávaj tomu čo seno žerie, že ti vzali drozdy rezne. Odkedy drozdy jedia rezne?

Tak dážďovky, alebo hrozno. Kebyže povieš, že vrana ti to odniesla, ale ťažký rezeň ľahký drozd. Priznaj sa, že si

ich zjedol ty pažravec."

    "Veď to nie je vrabec," odvážil sa Jarko oponovať.

    "No veď ja ti dám, keď sa vrátime," zastrájal sa otec. "Ty mi budeš ešte odporovať. Otec už vchádzal do domu,

keď naňho Jarko zavolal:"Má poriadne krídla taký drozd!" Otec sa kúsok vrátil, ale potom si to rozmyslel. Hromžiac

za Jarkom zdvíhal päsť k nebu. Keď vošiel dnu stál za oknom a pozoroval čo bude Jarko robiť. Určite vytiahne 

rezne, niekde sa utiahne a tam si ich v pokoji zje. Nebude ani čakať, keď odídu. Veď, keď sa nebál klamať može od

neho čakať čokoľvek. Tu zbadal otec niečo veľmi divné. K Jarkovi zletel drozd k nohám a v zobáku držal rezeň. 

Jarko mu ho vzal zo zobáka.

    "Tak oni sa s ním prišli rozdeliť," frflal nahnevaný za oknom Jarkov otec. Otvoril dvere a zreval na Jarka. Myslel

si, že sa drozd zľakne a odletí. Ale drozdy sa iba tak neľakajú. Mal v rukách palicu a chcel drozda tresnúť. Ale vte

dy sa ozval drozd ľudským hlasom:"Gazda, gazda. Ale ty gazduješ. Zlý si ty človek a preto si berieme tvojho syna

k nám. Naschvál sme vzali tie rezne, Vedeli sme ako sa zachováš. Poletí tvoj syn s nami. Tam už nebude nič vykrá

dať. Robil to iba preto, že ste mu nedali lásky. Poletí ako lietadielko. Ale nie ako to tvoje surové, hnusné lietadielko.

Poletí s nami a zaletí tam, kde je iba láska." Ako to drozd dopovedal Jarko sa premenil v tú chvíľu na čierneho droz

da, zamával krídlami a odletel s drozdom preč Otec iba s otvorenými ústami pozeral za nimi ako sa strácajú v diaľ

ke. Hľadel za nimi a dodnes sa nevie z toho spamätať. Znela mu v ušiach veta drozda, ktorý ju letia zvolal:"Priznaj

svoje zlo a povedz konečne kto si. Som zlý človek a viem prečo."

 

 

 

 

 

 

 

---