Po prvom pive a borovičke

 

Je mi do plaču

Vchádzam do krčmy zahodiť stres

Nabrať stratené sebavedomie

To pri nej mám malé sebavedomie

Pri nej som prázdnejší ako keď som sám

Každý deň robím peklo ale keď mi 

nahnevaná dohovorí vždy prestanem

Keď nie je človek spokojný vynahradí si

to tým že toho druhého vyprovokuje

Keby som mal veľké sebavedomie

tak mi moje malé sebavedomie nevezme

Plačem že nemám charizmu

alebo nad svojou hlúposťou

Keby som bol charizma tak nie som blbec

čo plače za charizmou

Kdesi som čítal že človek je stvorený na Boží obraz

preto teda nachádza samého seba až vtedy

keď nájde Boha

Vonku by som si nedovolil očakávať

Lebo očakávať môžeme iba to aby človek bol dobrý

Aj tak by mi pomohla iba charizma

Je mi s ňou veselo iba vtedy keď sa teším

Stále si myslím že dávam oveľa viac ako ona

Ale potom prečo pri nej je náhrada za moje dávanie

báseň ktorá sa mi podarí?

Keď nemám to čo by som chcel dávať

a ostatní nedosahujú tohto zdajú sa mi podpriemerní

Nemám ich rád lebo sú ako ja

Lebo som ich nenaučil to akým som chcel byť

Môj plač môj hnev brali frajery v krčme

že mám niečo proti nim

Po prvom pive a po prvej borovičke som bol OK

---