Otroci

žije v zajatí nášho bytu

nezabila nikdy 
žiadneho spevavca

nespôsobila smrť mláďat
škriekajúcich z hniezda
v korunách stromov
o ktorom píšu 
záchranné stanice

kvôli jej hladu
umierajú iné zvieratá
otroci veľkochovov
obete systematického vyvražďovania

nebuďme pokrytecké

všetok život
čo sa snažíme uchovať
končí v jej porcelánovej miske

ale milujeme ju
nemá na výber
ako matky
dávame náplasti na rany
ktoré vidíme
nie vždy

nie vždy sú najbolestivejšie

ale inak to ani nejde

sme zhmotnené predstavy tých druhých
pozri, veď napokon aj ona rozpráva
ľudským hlasom

dnes ležíme pod jednou dekou
na gauči z ktorého trčí molitan

čítam knihu od virginie woolf
a rozmýšľam nad spoločnosťou, ktorá tlačí 
ako úzky korzet 

stiahnuté prsia, pás 

ako sa niekedy ťažko dýcha
keď nechceme zožrať predžuté

ale kam by sme odišli

uctievam náš domov
až príliš
v každom kúte sú jej chlpy
a úlomky našich životov

ale ty nie si ja, ani ona
si celkom iné zviera

ležím tu s ňou
a zatiaľ čo ty kdesi beháš
mne tŕpnu nohy nehybnosťou