Nálada

Aj chvíle pred spaním nás môžu prekvapiť.

NÁLADA

Je pozdný večer. Peter leží v posteli a premýšľa: To bol dnes zase deň. Nič pozitívne, žiadna inšpirácia. Totálna duchovná mizéria. Som úplne prázdny, vygumovaný, bez nálady.

Už takmer v polospánku počuje vzdialený hlas.

„Sám si si na vine. Dobrú náladu si musíš zaslúžiť. Nálada bez fantázie je ako vaňa bez kohútika s teplou vodou... Alebo bez sprchy...? Vyber si.“

„Niekto tu je?“ čuduje sa Peter. „Neznášam neohlásené návštevy Aspoň večer chcem mať len sám pre seba.“

„Nikdy nie si sám. Bezo mňa to nejde. Sprevádzam ťa celý tvoj život. V dobrom i v zlom.“

Neobvyklý rozhovor pokračuje.

„Smiem vedieť s kým mám tu česť...?“

„Som dobrá, pre niekoho aj zlá. Dnes, podľa teba, tá najhoršia. Zahnal si ma do tmavého kúta. Ale ja nechcem byť zlá. Chcem byť pre teba vždy len tá dobrá - nálada.“

„Nálada...? Si to naozaj ty...? Tá neistá, kolísavá a prelietavá? Koľkokrát som už kvôli tebe nemohol večer spokojne zaspať? No, spočítala si to už niekedy...?“

„Chceš mať vždy vynikajúcu náladu, ale to vždy nejde. Pre dobrú náladu musíš niečo urobiť. Predovšetkým musíš na zlé veci rýchlo zabudnúť.“

„To sa ti povie zabudnúť, vždy je nejaký dôvod byť viacej nahnevaný ako dobre naladený.“

„Namiesto slova nahnevaný často používaš aj iné slová. Napríklad....Mám ti ich pripomenúť?“

„Ďakujem, nemusíš. Ja ich dobre poznám.“

„Stojí to zato, prísť o dobrú náladu len kvôli jednému prehranému futbalovému zápasu?“

„Tomu ty nerozumieš... Mám sa smiať kvôli nejakým mantákom, ktorí nevedia ani poriadne kopnúť do lopty!?“

„A čo tak prechádzka rozkvitnutým parkom, za spevu štebotavých vtáčat?“

„Poprevracať drevené lavičky, aby som sa nenudil? Neznášam melancholické chvíle bez poriadnej dávky adrenalínu.“

„So zlou náladou sa nechodí pod rozkvitnuté čerešne.“

„Bozkávať sa na verejnosti, len preto, že je 1. máj? Z toho som už dávno vyrástol. Nech sa tam cmúľajú tí, ktorí nevedia, čo je poriadny sex.“

„K láske patrí aj sex, to je pravda, ale k tomu sú potrební vždy dvaja. A ešte niečo – dobrá nálada.“

„Chceš si robiť zásluhy už aj na vydarenom milovaní? Veľa si nenamýšľaj. Milovať sa dá aj z povinnosti.

„Ja si nič nenamýšľam. Mám to overené. S dobrou náladou vždy ďalej zájdeš.“

„Tak ako minule. S manželkou a dobrou náladou som sa vybral do nákupného centra. Po dvoch hodinách som z centra odchádzal bez manželky aj bez dobrej nálady.“

„Treba si vedieť vybrať, s nákupným vozíkom sa ťažko hľadá stratená nálada, ešte ťažšie manželka.“

„Chceš byť stále múdra.. Čo keby si raz prišla dobre naladená aj bez toho, aby som ťa musel o to žiadať, ba aj prosiť?“

„Aby si ma potom zase večer strčil niekde do kúta? Z toho veľkú radosť nemám“

„To bude asi tým, že mám vždy nejaký dôvod byť pre niečo naštvaný.“

„Vieš sa ty vôbec z niečoho aj radovať? Tak naozaj?“

„Chceš ma poučovať, ako sa mám radovať? Nemyslíš si o sebe trochu privela?“

„To sa môžem opýtať aj ja teba. Urazeným dobrá nálada nesvedčí.“

„Mám si pred tebou kľaknúť, aby som ťa mohol za moje neslušné správanie odprosiť?“

„To by mohlo byť zaujímavé.  Dobrá nálada a nenapravitelný skeptik, spolu v jednom kúte. Môžeme to skúsiť.“

„To myslíš akože naozaj?“

„Prečo nie? Nič múdrejšie mi nenapadlo.“

„V kúte som už nekľačal ani sa nepamätám.“

„Vo dvojici to bude zaujímavejšie. Aby sme sa nenudili, povieš mi nejaký dobrý vtip.“

„To neviem či zvládnem, ja poznám len tie krčmové. Tie sa nehodia ani do tohto nášho kúta.“

„Len porozmýšľaj, existujú aj slušné vtipy.“

„Ako myslíš, ja to skúsim. Zatvorím dvere, manželka je ešte v kúpeľni.“

„Tak začni, som samé ucho...

„Beží pes po púšti a hľadá strom...“

„Na púšti pes hľadá strom...?“

„Prosím ťa, neprerušuj ma. Práve v tom je ten vtip. Už od samého začiatku je to strašne smiešne.“

„To som rada, to je dôkaz toho, že som ťa ešte neopustila.“

„Ako tak ide, vlastne už beží po púšti, ten sprostý pes si hovorí...

„Prosím ťa pokračuj, smeješ sa, a ešte nepoznáme pointu toho tvojho psieho vtipu... Pokračuj...“

Peter sa snaží, ale nejde to, zadúša ho smiech. Nečakane sa otvoria dvere. Do spálne vstúpi manželka s natáčkami na hlave:

„Peter, prosím ťa, čo blázniš v tom kúte?! Si normálny? Čomu sa tak smeješ...?

„Ale, ak pes nenájde ten strom, tak sa na tej púšti asi počúra...“

„Prosím!? Stalo sa ti niečo...?

„Ale nič, drahá, všetko je v poriadku. Môžeš zhasnúť. A dobrú noc, miláčik... Konečne môžem zaspať s dobrou náladou.“

 

---