vekom

kaleidoskop slov
sa vnára do mäsa
krvou
kreslí príbeh
o ľuďoch

mysleli
že niečo zmenia
no zmenili sa
sami

morálka
rozsypaná
ako kúsky lega

životy ľudí
ako bosé nohy
na podlahe
pri kontakte bolesťou
kričia

tak vieš
že su to skutočne
časti teba

všetko na čo pozeráš
vyzerá
bezmocne
beznádejne

ako
každý deň
ked nevieš nájsť dôvod
ráno vstávať

a hrať sa na život
na smrť
na zviera
ktoré
vie klamať
lepšie ako by si 

myslel