Zbohom

Slová sú len pozliepané písmena   

Z toho aké máme predsudky.

Písmena sú zbytočné spolu s tou ich diakritikou

Jedine dotyky zbližujú naozaj za hranicou.

Opakovane sa k nemu vraciam

Ponáram sa ešte hlbšie do temtoty.

Živá smrť sú tisíce nevyslovených myšlienok 

Spomienky a dotyky čo sa nikdy nestali, medzi mnou a ním.

Toto nie sú slová ani vety 

Sú to ťahy mojim prstom na ceruzke.

Po nociach som snívala kedysi ako prstom kĺžem 

V búrlivom daždi ešte nižšie do temnoty.

Nenavidí umenie a je mu zo mňa zle

Bojí sa slov, boji sa v predskudkoch.

Dávno som pochopila že okrem všetkých mojich doterajších básní 

Mi bol len na škodu.

Zbohom