Záhrada

Muž si ráno zasadol k počítaču. Podišla k nemu jeho žena a nahnevane mu vraví:

"Bol si už skontrolovať záhradu? Či je všetko vporiadku. Či nie sú zlomené

konáre." Bolo totiž po daždi.

    "Choď si von urobiť rozcvičku. Bodaj by ti potom nepuchli členky, keď sa

nehýbeš." Muž teda šiel do záhrady a prechádzal sa tam. Žena za ním prišla a

povedala mu:"Nevidíš, kvetináče sú plné vody. Povylievaj z nich tú vodu."

    "To sú tvoje veci," odvetil jej muž.

    "To sú aj tvoje veci," povedala mu žena. "Keď zomriem budú to tvoje veci.

Keď zomriem nebudeš to už robiť pre mňa, ale pre seba. A budeš to robiť rád.

Nedá sa ti pomyslieť, že to robíš pre seba, keď ma tak nenávidíš? Neznášaš, keď

si vedľa mňa. Ty ani svoje veci nemáš." Žena začala čoraz viac kašlať. Veľmi

ochorela a o nejaký čas zomrela. Muž stál pri rakvy a plakal. Plakal z viny a aj

zo smútku. Pár dní po pohrebe sa prechádzal po záhrade a bolo mu veľmi zle.

Práve prechádzal okolo ruží, keď začul z nich hlas:"Už sú to tvoje veci. Už to

robíš iba pre seba a robíš to rád. Keby som aj ožila zase by si bol taký istý. Zlý.

Kvety sú kúsky z mojej duše. Maj tie kúsky aspoň trocha rád. Rád. Maj rád.

Keby som ti sľúbila, že ožijem nasľuboval by si mi, že sa zmeníš. Isto iba preto,

že som mŕtva. Že teraz za mnou smútiš." Kvet stíchol a muž sa rozplakal.

Polieval ruže a ostatné kvety každý deň. Dlho mu to ale nevydržalo. Prestal

kvety polievať a ani záhradu už nekosil. Nahnevaný zakričal v záhrade:"Nebudem

to robiť ani pre seba ani pre teba! Všetko zatrávnim. Kvety v kvetináčoch aj čo

sú v záhrade nechám vyschnúť.

    Tu sa ozvala vysoká tráva v záhrade:"Bol si z nej zničený, lebo chcela stále 

aby si kosil. Aby som nebola taká vysoká. Niekedy si sa dokázal premôcť. To

preto aby sa toľko nerozčuľovala. A niekedy si sa nedokázal premôcť čo ako

si sa snažil premáhať. Pre inú by si to urobil. Bol si z nej zničený. Raz ste išli po

ulici a ona nakúkala do dvorov. Bola unesená kvetmi. "Pozri tie krásne oleandre.

A tie krásne petúnie. A tamto aké majú krásne žlté ruže. A tamto ten dom aký

je obrastený brečtanom. Potom ste prechádzali zrazu okolo domu, kde bola

na dvore vysoká jeden a pól metrová tráva. Ona povedala:"A toto ako keby si

tu ty býval. Bol si z nej zničený alebo si lenivý?"

    "Bol som pri nej zničený, ale som aj sám lenivý, lebo som znudený. Baví ma

len krčma, alebo vodca, ktorého niečo baví."

Do toho sa ozvalo z kvetu ruže:" Trpím tam, lebo si sa na zemi ku mne zle správal.

Musíš napraviť chybu aby som tam hore netrpela. Ľudia dolu musia napraviť chybu.

Trpím, že si sa vykašlal na záhradu. Sedím tam v kúte na invalidnom vozíku a nikto

ma nechce odviezť do  záhrad. Neprosila som ťa doteraz lebo som sa bála, že to

pre mňa mŕtvu neurobíš." Muž vytiahol kosačku a pokosil záhradu. A popolieval

kvety. Na druhý deň, keď šiel okolo záhonu ruží ozvalo sa z nich:"Ďakujem ti. Už

ma vyviezli do rajských záhrad. "V noci pršalo a ráno boli kvetnáče plné vody. Zo 

všetkých povylieval vodu. Keď prechádzal okolo ruží zase sa z nich ozvalo:"Už ma

nevozia. Už chodím po rajských záhradách." A to bolo posledný krát čo sa z kvetu

ozvala jeho žena. Už nikdy sa neprestal starať o kvety a záhradu.