Zelené oči - II. diel - 21-22-23-24-25-26-27-28-29-30- kapitola

                                                     21. kapitola  

 

      ,,Pozrite tam," Sidónia nervózne ukázala na skupinu jazdcov, ktorá sa k nim blížila. 

,,Len pokoj, ako vidím matka nás už očakávala. Stráže jej zvestovali, že sa blížime k hradbám," konštatoval Stefano. 

    Sidónia jedného z jazdcov poznala, bol ním Marcus. Vedľa neho z každej strany cválali ženy. 

,,Tá vyššia je pani Katalina," pošepol jej do ucha Renzo. 

  Už len spôsob jazdy naznačoval, že je to veľká pani. Z diaľky jej nebolo vidieť tvár, ale i tak sa držala na koni vzpriamene a sebavedome ako muž. 

,,Len hlavu hore," šťuchol do nej cynicky Renzo. 

,,Prestaň! Moja matka nie je drak, čo pľuje oheň." 

,,A tá druhá žena je kto?" 

,,Prekvapenie," ironicky sa zarehotal Renzo a významne pozrel na Stefana. 

    Skupinka sa k nim celkom priblížila. 

    Sidónia si všimla, že Stefanova matka je skutočne vysoká ako muž a štíhla. Črty tváre boli príliš podobné tým mužským, ostre rezané, predĺžená brada, ktorú držala panovačne vysunutú dopredu. Oči jasné, veľké, čierne. Obočie husté a tmavé. Jej pohyby boli energické a rozhodné. Nedalo by sa povedať, že je jemná, milá a krásna ako sa očakáva od urodzenej dámy. 

,,Zdravím," zakričal Stefano a kývol hlavou.

Pani Katalina vrhla na všetkých skúmavý pohľad. 

,,Ste v poriadku?" 

Stefano mykol plecom. ,,Áno. Iramad sa neohlásil?" 

,,Nie, ten darebák si na nás netrúfne. Vie, že by sme ho rozmetali. Borgia ho asi nepochválil za to, že si nechal vyfúknuť Zelené oči. Ale, myslím, že to nenechá, len tak. Chcela by som vidieť, ako sa mu ospravedlňuje, že ich nedokázal ustrážiť." Katalina si ich znova všetkých obzrela. ,,Vitaj, Renzo. Rada ťa vidím." 

,,Váš služobník, pani moja," úctivo kývol hlavou. 

,,A ty si tá otrokyňa, ktorú spomínal Marcus?"

,,Už som slobodná," povedala odhodlane a nebojácne Sidónia. Snažila sa postupovať podľa rád Renza. 

,,Ty si jej dal voľnosť?" Obrátila sa na syna. 

,,Nie, Sidónia si dala slobodu sama." 

,,Tebe rozkazuje otrokyňa?" Podotkla ironicky. 

,,Svoju slobodu som si podstivo zaslúžila, pani." 

   Katalina sa na ňu prísne pozrela. ,,Čo tu robí? Mal si ju niekam odložiť. Marcus spomínal, že ju necháš v Janove." 

,,Rozmyslel som si to." 

,,Dúfam, že ju dáš tam, kam patrí. Medzi sluhov." 

,,Ubytujem ju v meste. V dome, ktorý patril otcovi." 

  Renzo sa posmešne usmial. ,,Vznešená pani, nechcete ju poctiť pozvaním na hrad?" 

,,Renzo, teraz nie. Nechaj si tie uštipačné poznámky. Teba sa to netýka." 

  Renzo odpovedal, len posmešným úškľabkom. 

,,Chápem, že si jej vďačný. Zaplať jej za služby a pošli ju preč." 

,,Matka, ja určím, čo s ňou bude. Je to moja otrokyňa." 

,,Nedovolím, aby..." 

,,Matka!" Pozrel na ňu prísne. ,,Už som povedal a to platí." 

,,Ešte sme na túto tému neskončili. Neber to ako uzavretú záležitosť." Katalina zamerala pozornosť na ženu po svojej pravici. ,,Blanka, prečo nič nehovoríš a nevítaš Stefana?" 

,,Vítaj v Mandre, pán môj. Som rada, že si sa vrátil v zdraví." 

   Sidónia sa zamerala na ženu, ktorá sedela na koni priamo pred ňou. Vyzerala, ako andel. Dlhé svetlé vlasy spletené do dvoch hrubých vrkočov. Popolavá dokonalá tvár, súmerné črty. Pozorné, jasné oči modrej farby, krásne tvarované ústa. Vyžarovala z nej detská úprimnosť a nevinnosť. Ako keby pochádzala a žila v inom svete v tom svojom. 

,,Ďakujem za privítanie, Blanka. Si krásna ako vždy. Dúfam, že si zdravá." 

,,Cítim sa dobre. Dlho sa prechádzam po záhrade a sedím Marcusovi, lebo ma maľuje." 

,,Som rád, že sa o teba Marcus stará." 

,,Teraz, keď si sa vrátil, mal by si sa o ňu starať ty a nie tvoj brat," poznamenala vecne Katalina. 

 

                                          X                          X                        X 

 

                                                           22. kapitola  

 

      ,,Stefano, nechceš predstaviť Blanku Sidónii?" Vecne poznamenal Renzo Dasaro. 

  Svetlovlasá žena sa prívetivo usmiala. ,,Ty si Sidónia? Marcus nám hovoril, ako odvážne si im pomohla získať Zelené oči. Len máloktorá žena dokáže byť sama medzi samými mužmi. Dúfam, že z nás budú priateľky." 

  Sidónii pripadala, ako dieťa. Krásne, milé, ale prosté. Na dospelú ženu mala reakcie nevhodné, skôr by sa tak malo správať malé dievčatko. 

,,Som rada, že vás spoznávam, pani." 

,,Tak, predstaví už niekto Blanku Sidónii?" Opýtal sa znova Renzo. Všetci prítomní čušali. ,,Tak sa toho ujmem ja. Sidónia, dovoľ, aby som ti predstavil Blanku Garlondo Saerda. Stefanovu manželku," skonštatoval pobavene Renzo. A pozoroval reakcie prítomných. 

  Sidónia sa v tom momente cítila ako keby dostala facku od Stefanovej matky. Možno, keby sa to skutočne stalo tak by nebola taká prekvapená a zaskočená ako je tomu teraz. Nestála mu, ani za to, aby jej povedal, že má doma manželku a možno aj deti. Prečo si len myslela, že Stefano je iný ako ostatní muži? Prečo si myslela, že s ňou jedná na rovinu? Hlúpa... hlúpa, si poriadne hlúpa a naivná. 

    ,,Chcela by som, aby Sidónia dostala izbu vedľa mňa. Mohli by sme sa často navštevovať, prechádzať sa po záhrade. Je to možné?" Blanka sa významne pozrela na manžela. 

,,Preboha, veď je to, len otrokyňa," napomenula ju pani Katalina. 

,,Verím, že jej Stefano dá čoskoro slobodu," trvala na svojom. 

  Sidóniu jej reakcia zaskočila. ,,Ste veľmi láskavá, signora Blanka." 

,,Len Blanka, drahá. Verím, že z nás budú dobré priateľky," srdečne položila svoju ruku na ruku Sidónie a milo sa usmiala. 

,,Blanka, Sidónia je ešte chorá, potrebuje pokoj. Ubytujem ju v modrom dome na námestí," povedal milo Stefano ako keby sa prihováral dieťaťu. 

,,To ma mrzí," pozrela na obviazanú ruku Sidónie. ,,Tak jej budem aspoň posielať dobroty, ktoré varí náš kuchár a tiež jej dám zaniesť pohodlné vankúše. A poprosím Boha, aby ju, čo najskôr uzdravil." 

,,To je od teba milé, Blanka," konštatoval Stefano. ,,Ale teraz už skončíme s týmito planými rečami a pôjdeme do mesta. Potrebujem sa poradiť s tebou Marcus ohľadne ochrany mesta. Musíme posilniť stráže na všetkých vežiach, lebo Iramad sa neuspokojí, kým nezíska znova Zelené oči a celkom ma nezničí. Len, keby som vedel, ako zaútočí, alebo koho podplatí, aby nás dostal na kolená." 

  Marcus prikývol. ,,Máš pravdu, musíme skontrolovať, zabezpečenie hlavnej brány a sprísniť vstup do mesta, lebo Iramad je zákerný pes, ktorý čaká na príležitosť, zahryznúť sa." 

  Na to všetci pohnali kone, aby sa za nimi, čo najskôr zatvorila brána Mandry. 

 

                                             X                         X                       X 

 

                                                              23. kapitola  

 

      Keď prišli bližšie k hradnému mestu Sidónia zaklonila hlavu, snažila sa odhadnúť výšku múrov a dĺžku opevnenia. Zdalo sa jej obrovské, či do výšky, alebo šírky. Doposiaľ niečo také veľké nevidela. 

   Všimla si, že po celom obvode je hlboká bezpečnostná priekopa naplnená vodou. Do mesta sa vstupovalo padacím mostom, ktorý bol prepojený so vstupnou bránou pri ktorej stáli plne vyzbrojení muži z každej strany. Kontrolovali a pýtali sa na účel vstupu do mesta. Ak sa im niekto nepozdával okamžite ho odsunuli na bok a celého prezreli. To isté robili aj tým, ktorý prichádzali na vozoch. 

   Pre Sidóniu to bolo úplne nové. Nevedela, na ktorú stranu sa má pozerať. V tom ju napadlo: Ako odtiaľto ujdem, keď je mesto tak dobre strážené? Je na mne, aby som nejaký spôsob úniku našla. 

   Stefano zamieril rovno k modrému domčeku, kde chcel ubytovať Sidóniu. 

  Dom nebol veľký, ale útulný. Na priečelí bol výrazný balkón z ktorého bolo vidieť na pol mesta. 

  Stefano zobral kľúč od majiteľa obchodu, ktorý stál oproti. 

,,Sidónia, na teraz to bude tvoj nový domov. Ráč, vstúpiť," vyzval ju Stefano. 

,,To si ju musel ubytovať práve v tomto dome? Vieš, že nemám naň dobré spomienky," ozvala sa pani Katalina. ,,Tvoj otec si tu odkladal svoje milenky." 

,,Matka, nemal som čas hľadať niečo iné. Je mi ľúto, že ťa tým urážam, ale inú možnosť nemám. Jedine, ak by som ju ubytoval na zámku." 

,,Ako málo sa odlišuješ od svojho otca." 

,,Matka, vieš..." 

,,Poď Blanka, máme inú prácu ako pozerať na pohodlie otrokyne. Musíme dohliadnuť na prípravu večere." 

,,Bože, matka, prečo to musíš tak dramatizovať. Vieš, dobre, že Sidóniu nepovažujem za otrokyňu. Skôr je to moja chránenka, ktorej som za veľa vďačný. Bez jej pomoci by sme, len ťažko získali naspäť Zelené oči. Poznáš okolonosti, Marcus vám ich rozprával. Tak, prečo si voči nej taká nepriateľská?" 

,,Ech! Nevidím dôvod, aby som jej ďakovala. Si jej pán, prikázal si jej to, ona to urobila. Takže tam problém nevidím. Poď, Blanka," otočila tátoša a vzpriamene a hrdo odchádzala. 

,,Bože, prečo ste nám museli prísť, Marcus oproti? Matku si mal nechať doma. Mohol som Sidóniu doviesť do mesta, bez jej vedomia a ubytovať ju tu." 

  Marcus sa ohradil. ,,Vieš mi povedať, ako som jej mal zakázať ísť vám oproti? Ak, si niečo zaumieni, nikto ju od toho neodradí." 

,,Kriste!" Stefano znervóznel. ,,Renzo, pomôž Sidónii vybaliť a udomácniť sa. Zajtra jej zaobstarám slúžku." 

,,Tak, ty sa za mňa hanbíš? Chcel si ma držať v tajnosti? No, pekne. Som pre teba nepohodlná príťaž. Nerob si starosti ohľadne môjho pohodlia. A slúžku nepotrebujem. Pončo mi postačí. Choď, k svojej manželke určite ťa už netrpezlivo očakáva a teší sa na chvíľu, keď ostanete sami." 

  Stefano sa na ňu nahnevane pozrel.  ,,Sidónia, nerozčuľuj ma ešte aj ty." 

  Renzo pozrel tým smerom, kde sa stratila Katalina. ,,Myslím, že by si mal ísť za ňou a vysvetliť situáciu a trocha ju upokojiť. Viem, že na to čaká. My si tu už poradíme. Marcus, choď s ním a pomôž mu presvedčiť matku, aby bola voči Sidónii zhovievavá." 

,,Máš výnimočne pravdu," prisvedčil Stefano. 

  Zvrtli kone a vydali sa za Katalinou a Blankou. 

 

                                           X                           X                        X 

 

                                                          24. kapitola  

 

    Renzo zmierlivo pozrel na Sidóniu. Zoskočil z koňa. Pristúpil k nej a pomohol zosadnúť. Kone priviazal k plote, ktorý bol pred domom. 

,,Majiteľ obchodu, ktorý je tu oproti má dcéru, opýtam sa ho, či by ti nemohla zatiaľ robiť slúžku. Počkaj chvíľu." 

,,Renzo, nepotrebujem..." lenže už bolo neskoro na protest. Renzo ju nepočúval a vydal sa na druhú stranu k obchode. 

   O pár minút sa vrátil s usmievajúcou dievčinou. 

,,Toto je obchodníkova dcéra Rozina. Dá do poriadku dom, postará sa o tvoje potreby a bude ti pripravovať jedlo." 

,,Renzo, veď vieš, že mám Ponča, nepotrebujem slúžku." 

,,Pončo je starý, nestačil by na všetko sám." 

   Dievčina sa neprestávala smiať a mierne sa uklonila. 

,,Nechcem ju," pripadalo jej nepochopiteľné, aby mala okrem Ponča ešte slúžku. 

,,Stefano má na to iný názor," obišiel ju a otvoril dom. ,,Rozina, treba tu dôkladne vyvetrať, upratať a pripraviť dom na pohodlné bývanie." 

    Rozina toho veľa nenarozprávala, ale zato okamžite poslúchla, vbehla do vnútra a začala konať. 

,,Poď, dnu. Nebudeme stáť na ceste, aby nás každý obzeral a zbytočne klebetil. Pončo, daj dole z kobyly batožinu," jednou rukou spostrčil do domu Sidóniu a druhou ukazoval Pončovi, čo treba robiť. 

  Rozina rýchlo otvorila okná, aby dom precitol a vošiel tam čerstvý vzduch. Renzo ukázal Sidónii jednotlivé miestnosti. Do tej najväčšej kázal Pončovi zložiť veci Sidónie. 

,,Aká si tichá. Čo sa stalo? Nepáči sa ti dom, alebo si zaskočená jednaním pani Kataliny?" 

,,Dom je celkom pekný. Nepriateľstvo pani Kataliny voči mne je zjavné, ale na druhej strane sa jej nečudujem. Chráni záujmy svojej nevesty." 

,,Bola si prekvapená, keď si sa dozvedela, že je Stefano ženatý?" 

,,A kto by nebol? Prečo ste mi to nepovedali?" 

,,To bol zámer. Chceli sme to pred tebou utajiť tak dlho, ako to bude možné." 

,,Ale prečo?" 

,,Pre isté okolnosti. Sama si videla, že Blanka je výzorom žena, ale myslením dieťa. Aj Stefano sa podľa toho k nej správa. Je k nej milý a slušný." 

,,A prečo by k nej nemal byť milý? Určite ju má veľmi rád." 

,,To áno. Všetci ju máme radi. Je ako slniečko. Stále usmiata a naivne detská. Sama veľa veci pochopíš, keď sa lepšie oboznámiš s pomermy v Stefanovej rodine." 

,,Vôbec ma ich pomery nezaujímajú. Nech si robia, čo chcú. Chcem, odtiaľto odísť." 

,,Nebuď hlúpa! Uži si pohodlie, čo ti Stefano ponúka. Teraz si odpočiň, potom budeš rozmýšľať inakšie." 

,,Pch! Vôbec nie!" 

 

                                               X                        X                     X 

 

                                                          25. kapitola  

 

     Renzo zvraštil obočie. ,,Čo keby som ťa zajtra zaviedol k pisárovi? Tu v Mandre je veľmi šikovný pisár. Môžeš si u neho objednať akúkoľvek knihu." 

,,Knihu! Môžem si objednť knihu, svoju vlastnú?" Oči sa jej rozžiarili nadšením. 

  Renzo presne vedel, čím jej urobí radosť. Na Sidóniu neplatili žiadne nové róby, ani blýskavé tretky, ale vzdelanie, vedomosti, ktorých sa nevedela nasýtiť. 

,,Už teraz sa teším. Do rána si rozmyslím, ktoré dielo by som chcela čítať ako prvé v mojom novom domove." 

,,Nemusí to byť, len jedna kniha. Stefano to zaplatí. Napíš si zoznam, dáme ho pisárovi a on pošle do zámku sumu, ktorú treba uhradiť. Jednoduché, nie?" 

,,Možno pre vás," pozrela sa významne na staršieho muža v klobúku a dlhom plášti, ktorý mu siahal, až po členky. Pri páse mal pripevnenú dýku, riadne naostrenú. Jeho zmysly boli nastavené tak, aby ju v stave ohrozenia okamžite použil. Ruky mal stále silné, pevné, bez tresu. Oči jasné, vnímavé na všetky podnety od okolia. Mozog vyhodnocoval, kedy treba útočiť a kedy zachovať pokoj. 

   Dokázal zabiť, nie len, pomocou dýky, ale aj použitím bylín a odvarov z nich. Vyznal sa v jedoch. 

   Pred rokmi ochránil Stefana Saerdu pred úkladným vrahom a od vtedy sa stal súčasťou rodiny. Získal si sympatie  a úctu. Rešpekotovali ho a dali na jeho rady. 

   ,,Časom si zvykneš a naučíš sa priímať výhody, ktoré vyplývajú z toho, že patríš pod ochranu Stefana. Tu v meste má veľké slovo, ľudia ho uznávajú a riadia sa tým, čo prikáže, lebo vedia, že im vedome neuškodí." 

,,Ale... je ženatý. A ja som nikto, len otrokyňa. Jeho matka mi to dala jasne najavo." 

,,Dio! Sidónia, ty si ale naivná. Je ženatý, to nikto nepopiera, ale... ešte si to nepochopila? Blanka je krásna, jemná, milá. Telo je ženské, ale duša detská. Stefano ju má rád, no nie ako milenku, manželku, ale ako poslušné dieťa. Už rozumieš, čoho sa obáva pani Katalina? Bojí sa, že teba, milenku bude uprednostňovať a Blanka bude v úzadí. Presne toto robil otec Stefana. Splnil si povinnosť voči rodine, splodil dvoch synov a užíval si radovánky s rôznymi ženami." 

,,Lenže, ja nechcem byť tá druhá. Vydržiavaná, ku ktorej príde, len vtedy, keď sa v ňom ozvú pudy samca. Nechcem to! Počujete ma?" Kričala na celý dom. Vrátil sa k nej hnev, ktorý sa zrodil, keď počula, že Stefano je ženatý. Nič jej nepovedal a živil v nej nádej, že by ju mohol milovať ako manžel. Lenže pochopila, že viera v nich je pochovaná. Ona bude vždy len v tieni, na porúdzi, keď mu bude treba uhasiť hlad po ženskom tele. Nechala Renza stáť v strede salóna. Obrátila sa a zamierila ku schodom, chcela si ľahnúť, zatvoriť oči a nemyslieť, že ju znova začala bolieť ruka. Cítila v malíčku trhavé pohyby. Nervy vo všetkých bunkách sa vzpriečili a dávali to jasne najavo. V hlave sa rozzvučal hlasný zvon a udieral. 

   Najradšej by zatvorila oči a preniesla sa späť do dielne tlačiara Ballana. Túžila zabudnúť, že niekedy vôbec stretla Stefana Saerdu, lebo všetko zlé, ktoré sa jej doposiaľ stalo, súviselo s ním s mužom, ktorého milovala a zároveň nenávidela. 

    U Ballana nemala taký prepych, pekné šaty, dobré jedlo ako pri Stefanovi, ale za to mala pri ňom pokoj. Splnila svoje povinnosti a jej život bol v celku pokojný. Občas sa vyskytli komplikácie, ale po úvahe si s nimi dokázala poradiť. Zatiaľ, čo teraz jej už začína dochádzať trpezlivosť, cíti sa ohrozená a veľmi zraniteľná. Nevedela, čo ju čaká. S čím má počítať. A to ju znervózňovalo. Tak veľmi sa bála, tej neistoty. 

   ,,Nemysli si, že sa len tak schováš v izbe a vylezieš odtiaľ, len, keď tu nebudem," kričal za ňou Renzo. Postavil sa pod schody. Zaklonil hlavu a zosílil hlas, aby ho dobre počula. ,,Mňa sa len tak ľahko nezbavíš, zajtra ráno prídem a ukážem ti mesto. Všetci ťa uvidia a budú vedieť, kto si o to sa postarám. Musíš sa zmieriť so svojim osudom," na to zamieril k dverám a opustil dom. 

 

                                                   X                       X                     X 

 

                                                          26. kapitola 

 

 

     Na druhý deň ráno Sidónia sedela na stoličke, ktorá bola zasunutá pri toaletnom stolíku. Trpezlivo držala hlavu vzpriamene a tolerovala pomalé prečesávanie vlasov. Jej nová slúžka, síce nebola veľmi zhovorčivá, ale za to bola až chorobne precízna. Sidónia občas vzdychla, keď videla, ako dôkladne splieta jej dlhé orieškovohnedé vlasy. 

   Keby to na nej záležalo už by dávno čakala pod schodami na Renza Dasara úplne ustrojená. 

,,No, kde si?" 

Počula volať Renza, ktorý prišiel pre ňu tak ako sľúbil. ,,Knihy zviazané v jemnej karmínovočervenej koži čakajú na teba," pokušiteľsky na ňu volal. 

,,Preboha, rýchlejšie," ošívala sa na stoličke a poháňala slúžku. Nevedela sa dočkať, kedy prejde rukou po knihe, ktorá bude len jej. 

,,... a tiež budú mať zlaté okraje," spracovával ju Renzo, lebo si myslel, že po včerajšom rozhovore trucuje a naschvál ostáva v izbe. 

,,Ten koniec už nechaj voľne spustený," nie len slovne, ale aj rukou poháňala dievča, čo ju česalo. 

,,Ale, madam, to nemôžem. Čo by povedal, pán Dasaro, keby videl, že som neodviedla svoju prácu," protestovala a snažila sa opraviť, čo jej Sidónia pokazila. 

  V tom sa rozleteli dvere v ktorých stál veľký muž a vyjavene sledoval škriepku dvoch mladých žien. 

,,Knihy čakajú a ja tiež," Renzo zvraštil obočie. ,,Prečo nie si ešte hotová? Veď som ti povedal, že ráno sa po teba zastavím." 

,,Ja som už dávno hotová, len Rozina si zaumienila, že musím vyzerať ako dokonalá dáma," bez upozornenia sa postavila a šla k Renzovi. ,,Môžeme ísť." 

,,Ale, madam..." 

,,Poďme, poďme, kým ma začne prenasledovať," rukami mu naznačovala, aby sa ponáhľal dole schodmi. 

   Renzo sa len usmieval. ,,No, moja drahá, budeš si musieť zvyknúť na opateru služobníctva." 

,,Nikdy! Chcem byť slobodná a robiť, čo ja chcem." 

,,Na to zabudni." 

,,Renzo, vás hádam posiela samotný satan pokušiteľ." 

,,Na to si prišla až teraz?" Hurónsky sa zasmial a súhlasne prikývol. ,,Tak, čo ideme objednať tie knihy?" 

,,Áno, ideme, ale aj, keď od vás prijmem taký vzácny dar, to ešte neznamená, že budem poslušná." 

,,Dobre, beriem to ako otvorené priznanie čestného protivníka," pohodil hlavou a neprestával sa usmievať. 

    Celé doobedie vyberali vhodné knihy u pisára. Ten si nestačil zapisovať názvy diel, čo mu ich tak rýchlo diktovala. Presne vedela, ktoré diela chce vlastniť ako prvé. Už teraz sa tešila, ako sa ich bude dotýkať a nasávať do seba ich vôňu. 

  Keď skončili vyšli pred obchod a zistili, že im v žalúdku vyhrávajú muzikanti. 

,,Navrhujem, aby sme sa šli najesť. Tu blízko na námestí je čistá a príjemná krčma. Celkom dobre tam varia. Na začiatok si dáme víno a syr. Zatiaľ Rozina urobí poriadok v dome. Kázal som tomu hrbáčovi, aby jej pomohol. Treba sa zbaviť toho zatuchnutého pachu. Neznášam ho." 

,,Ten hrbáč sa volá Pončo," dôrazne ho upozornila a významne na neho pozrela. ,,Nebyť jeho tak som už pod zemou. Nezabúdajte na to. Som mu za mnohé vďačná." 

,,Uznávam, ale nemala by si to s tou vďačnosťou preháňať. Nevieš, na čo myslí, môžeš sa obrátiť a vrazí ti dýku do chrbta." 

    Stisla zlostne pery. ,,Tomu neverím. Pončo je nešťastný človek, ktorý trpí za hriechy svojej matky. Rozprával mi, že bola prostitútka, porodila ho aj, keď bola nakazená a pohodila na smetisku. Prežil, len zázrakom. Ujal sa ho kostolník od svätého Františka. Keď zomrel, tak sa túlal, kým narazil na Iramada. Teraz vidíte, že za svoj osud nemôže." 

,,Ach, ty svätá prostota. Skôr by si mala uvažovať, ako potešíš Stefana a znova si získaš jeho náklonosť."

,,Stefano má manželku, tá sa má starať o jeho spokojnosť a nie ja." Povedala zlostne a poriadne sa zahryzla do syra. 

 

                                                      X                    X                X 

 

                                                          27. kapitola 

 

     ,,Dio!" Vzdychol Renzo Dasaro. ,,Ty si, ale hlúpe dievčatko. Blanka, Blanka, naša zlatá, nežná Blanka." 

   Chvíľu bez slova jedli a pili víno. ,,U nás v Mandre máme honosné vinice aj víno z nich je omnoho lepšie ako vo Florencii." 

,,Zase zahovárate. Chceli ste mi povedať o Blanke. Ako dlho sú manželia?" 

,,Ich svadbu dohodol Stefanov otec. Zobrali sa, keď mal Stefano šestnásť a ona štrnásť rokov. Predtým sa nevideli. Jej rodina je majetná. Spojenie rodu Saerda a Garlondo bolo výhodné. Venom dostala pozemky, ktoré rozšírili hranice Mandry." 

,,Majú deti?" 

,,Nie," usmial sa. ,,Veď Blanka je stále sama dieťa. Neviem si ju predstaviť, ako ženu, ktorá rodí deti a stará sa o ich výchovu. Čo povieš?" 

,,Ja neviem. Stefano nechce dediča?" 

,,To vieš, že chce. Jeho matka v tej veci na neho stále nalieha." 

,,A on?" 

,,Vždy sa na niečo vyhovorí. Myslím, ale, že skôr nechce Blanku vystaviť nebezpečenstvu tehotenstva a pôrodu. Pri jej krehkosti by to nemusela prežiť." 

,,Tak radšej ostáva bez dediča?" 

  Renzo pokrčil ramenami. ,,Možno si myslí, že má ešte čas." 

,,Čas? Na to, aby mal syna? Nerozumiem. Na čo čaká? Kým sa Blanka zmení, dospeje a bude pripravená byť matkou." 

,,Ja neviem, dievča. Na to sa musíš opýtať jeho." 

,,Tam, kde som doteraz žila, nikto nečakal na to, kým sa z dievčaťa stane žena. Muži si zobrali, čo mali po ruke. Berta nemala ešte štrnásť a Onirpa na mňa naliehal, aby som ju poslala k nemu, hoci aj ona bola jemná a dušou stále dieťa. Nevadilo mu to. Tí, muži, ktorí by sa na nej striedali by ju za rok zničili. Vedela som to, preto som ju musela ukryť a zabezpečiť veno, aby sa mohla vydať." 

,,Tak vidíš! Niektoré ženy nie sú pripravené, aby rodili. Nie sú také silné." 

,,Súhlasím, ale Berta bola ešte dieťa no, Blanka je už dospelá žena." 

   Pokrčil ramenami. ,,Áno, je to veľká škoda, že pán Mandry nemá ešte dediča. Pani Katalina sa obáva, že by mu ho mohla dať iná žena a on by Blanku zavrhol. Tú hrozbu zbadala práve v tebe, lebo Stefano si do Mandry zatiaľ nedoviedol nikdy milenku. Si prvá. Pozorne som sledoval, ako ťa privíta. Nemýlil som sa, chráni svoju nevestu a jej miesto vedľa Stefana." 

,,Nemusí sa báť," pohodila hlavou. ,,Neplánujem dať Stefanovi dieťa." 

  Renzo sa zasmial. ,,Si naivná, moja milá Sidónia, myslíš, že sa ťa bude pýtať? Vyprázdni do teba viac ráz svoje semeno a..." 

,,Nedovolím to!" Rozhodila rukami. ,,Nie, to sa nestane." 

   Renzo zaskočený jej rozhodnosťou na ňu neveriacky civel. Potom sa znova od srdca zasmial. ,,Dobre, ako povieš, lenže uvidíme, čo bude o pár mesiacov." 

  Sidónia sa rozhorčene na neho pozrela, nič nepovedala, miesto toho sa horlivo pustila do jedla. Renzo sa stále potichu škodoradostne usmieval, lebo tušil, že jeho slová majú reálny základ. 

   Po obede Renzo spôsobne odsunul Sidónii stoličku, aby mohla vstať. Správal sa k nej ako k dáme. 

   Potom sa pomalým krokom vydali k domu v ktorom bude bývať. Cestou jej ukazoval a vysvetľoval jednotlivé ulice a zákutia Mandry. 

                                                X                           X                      X 

 

                                                                28. kapitola 

 

         Zatiaľ, čo sa Renzo snažil robiť radosť a spoločnosť Sidónii, Stefano viedol rozhovor s matkou, ktorá si nedala vysvetliť okolnosti, ktoré ho primäli k tomu, aby doviedol Sidóniu do Mandry. Najviac sa jej nepozdávalo, že ju odmietol umiestniť medzi služobníctvo. Správal sa k nej ako k manželke a dal jej k dispozícii dom. Zabezpečil slúžku a kázal Renzovi, aby sa jej venoval a ukázal mesto. Neustále mu to predhadzovala, kričala na neho a vylievala si zlosť na komornej. 

    Marcus sa snažil obhajovať brata pred matkou. Argumentoval tým, že pre nich trpela a bola vystavená nebezpečenstvu. Bez nej by nezískali kľúč od klenotnice. 

   Lenže na ňu žiadne fakty neplatili. Videla v nej hrozbu pre Blanku. A nič iné ju nezaujímalo. 

  Renzo strávil so Sidóniou celý deň. Večer sa s ňou rozlúčil a vydal sa k zámku. 

   Prechádzal cez nádvorie, okolo kamených stien. Pri hlavnej bráne svietili pochodne. Ožarovali svojimi zábleskami okolie. 

   Renzo zbadal, že sa odrazu z tmavého kúta vynorila postava a ponáhľala sa k nemu. 

  Zastal a nechal ju prísť bližšie. Ruku mal položenú na dýke. 

,,Kde si bol tak dlho? Čakám ťa už hodnú chvíľu." 

  Renzo uvoľnil ruku z dýky, lebo spoznal priateľa. ,,Pomáhal som jej s ubytovaním, ukázal som jej mesto, teda aspoň tú časť, kde bude bývať, aby sa vedela zorientovať, keď jej niečo pochybí." 

,,Ďakujem, priateľu, že si ma zastúpil." 

,,Nebol to nepríjemne strávený čas." 

   Stefano zodvihol obočie. ,,Čo si mám o tom myslieť?" 

,,Nič. Už si sa rozprával s Marcusom o Iramadovi?" Renzo vhodne zmenil tému a odviedol pozornosť od Sidónie. 

,,Áno. Ten zloduch je určite u Borgiu. Sťažuje sa mu a ospravedlňuje za to, že som mu vyfúkol Zelené oči. Určite už vie, že sa z podzemnej kobky stratila aj Sidónia. Chcel by som počuť ako sa pred Borgiom plazí po kolenách a nadáva na svojho sluhu Ponča." 

,,Čo nám teraz ostáva?" 

,,Skrátka, musíme byť trpezlivý, ale ja nemám chuť na trpezlivosť. Rozhodol som sa vrátiť do Florencie. Na Iramada teraz nemôžem, lebo ho chráni Borgia, ale s Onirpom, tým zradným podliakom si to vybaviť môžem." 

,,Pôjdeš sa rozlúčiť so Sidóniou?" 

,,Nie. Lebo, viem, že by chcela ísť so mnou." 

,,A nechceš s ňou stráviť, ani noc vášne?" 

,,Renzo, vieš o tom, že si pekelný pokušiteľ?" 

,,Možno máš v úmysle stráviť noc v náručí krásnej manželky. Veď si ju dlho nevidel." 

,,Renzo, uvidíš, že ti raz zakrútim krkom," začal vystupovať po kamených schodoch. ,,Máš aspoň zábavu, akú si čakal, ale nedúfaj, že zvíťazíš." 

   Renzo ho nasledoval a smial sa mu poza chrbát. ,,Ani moja fantázia, a to je dosť veľká, si nedokáže predstaviť, ako tento trojuholník skončí. Čo sa stane, ak Sidónia bude čakať tvoje dieťa?" Zasmial sa nahlas. ,,Viem si predstaviť, ako ju pani Katalina dá odviesť loďou do Alžírska na trh otrokov, keď ty budeš mimo Mandry." 

,,To sa nestane," povedal vážne Stefano, lebo vedel, že jeho matka je toho schopná. Kuráže mala dosť, aby také niečo prikázala. A pritom by za prípadné následky vinu necítila. Lebo hájila záujmy rodiny. Nenávidela mimo manželské vzťahy. Tie manželove musela trpieť, až do jeho smrti. Keď zomrel, milenky kázala predať aj spolu s ich parchantami. Dom hriechu dala zavrieť. 

   Teraz, keď ho Stefano znova otvoril, trpela tak, ako vtedy, keď ho využíval, jej manžel na polodenie ľavobočkov a ju tým, veľmi ponižoval. 

 

                                                    X            X         X 

 

                                                           29. kapitola 

 

     Renzo po rozhovore so Stefanom sa utiahol do svojej komnaty. Uvoľnil si oblečenie, pohodlne si ľahol na posteľ a zobral si knihu. 

   O tri hodiny neskôr sa na jeho komnate divoko rozleteli dvere. 

  Okamžite vyskočil z postele a siahol po dýke. Obrátil sa a videl medzi verajami stáť Katalinu Saerdovú. Jej pohľad bol zlostný. Stála tam vznešene a nadradene ako skutočná kráľovná. Tomu zodpovedalo aj jej oblečenie a šperky. 

,,Aj tak viem, že to máš na svedomí ty. Si úlistný ako had, ktorý nahováral Eve, aby zjedla rajské jablko." Tresla za sebou dverami a zamierila k nemu. 

  Renzo sa pokojne usmial, zodvihol a zatvoril knihu, ktorá mu padla na zem. Usadil sa k stolu a nalial si víno. ,,Dobrý večer, pani moja. Môžem ti ponúknuť občerstvenie?" 

,,Nie som zvedavá na tvoje zdvorilosti. Ty si ho nahovoril, aby ju tu doviedol, lebo doposiaľ do Mandry nepriviedol žiadnu ženu. Ty si ten Judáš, čo nahovára ľudí, aby konali neviazane, a potom ich pozoruješ a zabávaš sa na nich. Ale ja to tolerovať nebudem! Rozumel si? Skrotím tvoju škodoradosť!" 

,,Sidónii sa zatiaľ v Mandre všetko pozdáva. Dnes som ju zobral k pisárovi, kde si objednala niekoľko kníh. Veľmi rada číta a učí nové veci, ktoré pred tým nemala možnosť poznať." Medzi tým vstal a prechádzal po komnate. ,,Ona pochádza so skromných pomeroch. Keď sme ju so Stefanom objavili vo Florencii bola vychudnutá ako túlavá mačka. Nikdy doposiaľ nemala vlastný domov." 

,,Veď ja jej neželám nič zlé," Katalina sa trocha upokojila. ,,Nech, je šťastná a žije, čo najlepšie, ale čo najďalej od Mandry. Nechcem, aby ho odpútavala od plnenia povinnosti." 

,,Akých povinností? Máš na mysli tých manželských? Keby mu na nej záležalo, už by mal aspoň desať detí. Lenže oplodňovanie krásnej Blanky je stále neúspešné." 

,,Prestaň! Uvidíš, že sa nakoniec dočkám vnuka a Mandra dediča." 

   Renzo pokrútil hlavou. ,,Vieš dobre, aký postoj a vzťah má Stefano k Blanke. Berie ju ako mladšiu sestru a preto sa jej nikdy nedotkne." 

,,To je len hlúpa komédia, ktorú nám predvádza. A dúfam, že ho čoskoro omrzí. Blanka je jeho manželka má na ňu právo. A toho sa musí držať. Ja mu nerozumiem, veď je krásna, jemná, neviem prečo ju odmieta." 

,,Je poslušná ako psík, nudná a detsky naivná a to chlapov odrádza." 

,,Netáraj, Renzo, Blanka nie je dieťa. Má, len o dva roky menej ako Stefano. A čo tá otrokyňa? Veď tá je ešte decko a to mu nevadí, keď na ňu líha?" 

,,To je iné. Sidónia vyrastala v inom prostredí. Musela dospieť, ešte ako dieťa. Naopak, Blanka bola vždy hýčkaná a nikdy nedosiahne takú dospelosť ako Sidónia. Určite si to sama poznala aj za takú krátku dobu. Nepáči sa mi, ani tvoje obvinenie, že ja som nahovoril Stefana, aby ju doviedol. Vieš dobre, že tvoj syn si nedá do ničoho hovoriť." 

,,Santa Maria, čo sa mi snažíš nahovoriť? Snáď mi nechceš povedať, že sa do nej zamiloval? Tomu nikdy neuverím. Stefano je tvrdý vojak, ktorý si nepotrpí na serenády o láske." 

,,To určite nie. Skôr chce partnerku, ktorá by sa mu vyrovnala telom aj duchom." 

,,Nezaujímajú ma takéto hlúpe reči. Ja chcem vnuka, ktorý prevezme Mandru." 

,,Ešte je tu Marcus, ktorý sa môže oženiť a mať rodinu." 

,,Ale Renzo, nebuď smiešny. Dobre vieš, že Marcus je podobný ako Blanka. Hlavu má v oblakoch a stále o niečom sníva, ale nie o praktických veciach." 

,,Drahá Katalina, myslím, že Stefanovi nejde vôbec o Mandru a zachovanie rodu. Viac ho zaujímajú lode, ich stavba." 

,,Plané reči," čierne oči jej horeli plameňom. ,,Mandra je ako moje dieťa. Ja som sa o ňu celú dobu starala, keď sa Stefanov otec zaujímal, len o vojnové výpravy. Preto nedovolím, aby to moje dieťa získal, niekto iný, než potomok z rodu Saerda." 

,,Myslím, že máš pred sebou neľahkú úlohu. Ale ty ako veľká dáma to určite zvládneš. A teraz, nechcela by si prijať pozvanie do mojej postele? Už dávno sme si nedopriali žiadne radovánky." 

,,Ty sa nikdy nezmeníš. Vždy budeš zľahčovať vážnosť situácie." Potom na neho mlčky hľadela. ,,Myslím, že chceš, aby som si odložila šaty." 

,,To áno, drahá Katalina, to je moja najväčšia túžba." 

 

                                          X                         X                       X 

 

                                                           30. kapitola 

 

     Stefano dlho rozmýšľal, či má ísť za Sidóniou a oznámiť jej, že odchádza z Mandry. Pôvodne to vôbec nemal v úmysle, ale po tom, čo mu povedal Renzo, zmenil názor. Nadobudol presvedčenie, že ju musí varovať pred svojou matkou. 

   Ticho ako myš sa prešmykol po zábradlí balkóna. Nechcel, aby ho videla slúžka, ani hrbáč, preto nebúchal na hlavné dvere. Otvoril, slabo privreté balkónové dvere. Postavil sa k posteli a pozoroval ju ako spí. Luna osvetľovala miestnosť, a preto dobre rozpoznal obrysy tváre krásnej ženy, ktorá spokojne ležala cez celú posteľ. Mohol by takto stáť pokojne až do rána, lenže dovoliť si to nemohol. 

,,Sidónia," zašepkal. ,,Sidónia, zobuď sa." 

  Počula Stefanov hlas, no nedokázala rozpoznať, či je to skutočné, alebo iba sen. Pohniezdila sa a posadila, snažila sa zaostriť zrak. 

,,Je tu niekto?" Opýtala sa nesmelo. 

,,To som ja, Stefano. Prišiel som ti povedať, že dnes v noci odchádzam z Mandry," obišiel posteľ. Postavil sa priamo pred ňou. 

,,Prečo... prečo odchádzaš?" 

,,Musím sa dozvedieť, čo má v úmysle Iramad. Určite sa chystá zaútočiť na Mandru. Viem, že to neurobí sám, ale za pomoci Borgiu. Nemôžem dovoliť, aby sa moje mesto a jeho obyvatelia ocitli v ohrození. Pre mňa bezpečie ľudí je prvoradé." Úmyselne jej zatajil, že má v pláne vyhľadať Onirpu a pomstiť sa mu za jeho podlosť. Upozornil ho, že netoleruje zradu a každé pokrušenie príkazu hrdelne potrestá. 

,,Čo chceš odo mňa? Mám sa rýchlo vychystať a ísť s tebou?" 

,,Nie!" Skríkol silnejšie, než mal. ,,Chcem, aby si ostala. Poprosil som Renza, aby na teba dával pozor a dohliadol, aby ti niečo nechýbalo. Prišiel som hlavne kvôli tomu, aby si si nevšímala nepriateľských slov mojej matky. Viem, že budú prichádzať. Keď sa vrátim tak si to s ňou vybavím." 

,,Keby si ma zobral so sebou matka by sa upokojila, Blanka by nebola ohrozená z mojej strany." 

,,Toto ti povedal Renzo?" 

,,Na tom nezáleží, kto mi to povedal. Sama vidím, že má nemá rada a najračej by sa ma zbavila. Ona chce, aby si s Blankou splodil dediča." 

,,Také niečo sa nestane," vyhlásil rezolútne. 

,,Prečo nie? Tvoja žena je krásna, jemná, milá..." 

,,Dosť!" Zastavil ju. ,,Nebudem sa teraz s tebou rozprávať, prečo nemám ešte potomka. Pred tým, ako odídem, potrebujem ťa ešte vidieť v celej tvojej kráse. Vyzleč sa a postav sa tak, aby na teba dopadalo svetlo mesiaca." 

   Bez slova vstala z postele a podišla k oknu. Zhodila z pliec nočnú košeľu. Pomaly ju posúvala dole po tele. ,,Možno som trocha zvrhlá, lebo viem, na čo používal tvoj otec tento dom. Vydržiaval svoje konkubíny. A teraz som tu ja tvoja kurtizána, ktorá obnažuje..." 

,,Buď ticho!" Náhle si pred ňu kľakol. ,,Nie si kurtizána." 

,,Tak otrokyňa...?" 

,,Kriste! Sám neviem," pošepkal do jej odhaleného tela. ,,Práve teraz, nič neviem, ale jedno viem určite, chcem, aby si bola stále pri mne." Vzrušene jej stiahol košeľu úplne na zem. ,,Dovoľ mi, aby som sa na teba pozeral. Tak dávno som ťa nevidel nahú. Chýbal mi ten pohľad." Pomaly sa zodvihol na nohy. Kŕčovito ju chytil za ramená. Nenásytným zrakom putoval po obnaženom, dokonalom ženskom tele. 

,,Stefano, nemal by si už ísť?" 

,,O chvíľu. Len sa pozriem, ako tvoje bradavky začali reagovať na môj pohľad." Chytil do ruky najskôr jednu, a potom aj druhú. Jemne ich žmolil medzi prstami. 

,,Sú nádherné. Si v mojej moci tak ako ja v tvojej." 

,,Nie! Nie som tvoja hračka, ktorú si zoberieš, keď máš na ňu práve chuť." Počula ťažké mužské dychčanie. 

   Stefano sa vzpriamil. Podišiel k balkónovým dverám. ,,Obleč sa, lebo prechladneš." Rukou chytil kľučku. ,,Tak, ako som ti spomínal, keď tu príde matka a bude ťa chcieť odpratať z mesta, neposlúchni ju. A to, čo ti povie si neber k srdcu." Vo dverách sa k nej znova otočil. ,,Nemôžem jej vyčítať, že bojuje za to, čo pokladá za správne. A Mandra je jej život, dieťa o ktoré sa jednostaj stará." Chvíľu mĺkvo stál. ,,Nezaželáš mi šťastnú cestu?" 

,,Myslím, že to nepotrebuješ." 

,,Máš pravdu. Opatruj sa a do skorého videnia, Sidónia," na to zmizol v tme za balkónovými dverami. 

 

                                               X                          X                    X

 

 

 

 

---