Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seHavran
Autor
Flinstón
Jedna žena každý deň po celé leto kúpala vo vaničke na dvore svoje dieťa. Lebo
to bolo malé dieťa, novorodenec. Vždy, keď ho dokúpala vzala ho potom na ruky
a odniesla do domu. Tak tomu bolo aj v jeden deň po obede. No len čo ho
odniesla dnu tu s veľkým mňaukaním dobehla do domu mačka:"Mňaú-ú, mňaú-ú,
havran sa topí vo vaničke." Žena vybehla na dvor a naozaj. Vo vaničke sa topil
havran. Z vaničky chytro vodu vyliala, vzala polomŕtveho havrana a dala mu do
nozdier umelé dýchanie. Premočený havran sa prebral k životu a ďakoval žene za
záchranu. Povedal jej:"Ďakujem ti. Zajtra prídi ku mne na zámok. Zomrela mi
kamarátka. Prídi na pohreb. Ale prídi tak ako keby si rovno vstala z postele.
Neučesaná, neumytá. Len v nočnej košeli." Keď to dopovedal odletel preč. Ako
havran povedal tak žena aj urobila. Ani sa neučesala. Ani neumyla a šla iba v
nočnej košeli. Dieťa dala opatrovať sestre a vyrazila. Vedela do ktorého zámku
ísť. Bol tu iba jediný na okolí. Ale čo nevedela než havrana stretla, že zámok
patrí jemu. Pod zámko natrafila zrovna na pohrebný sprievod.. Zaradila sa do
zástupu a šla. Tu k nej podišiel jeden zo smútiacich a povedal jej:"Vyzeráte
horšie ako ten umrlec v rakvy! Odíťte odtiaľto! Taká hanba!" Ale žena sa nedala
a ďalej stúpala so sprievodom, ktorý smeroval k zámku. Tu začul tamtoho
jeden zo zástupu a tiež povedal:"Hotový umrlec! Tak je!Kto to kedy videl ísť
na pohreb rovno z postele. Choďte preč!" Ale žena sa nedala. Povedala mu:
"Hlavne, že vy ste sa doma módili akoby ste išli na módnu prehliadku." Vtom
nadletel ponad nich havran a v tej chvíli ako sa mu nohy dotkli zeme premenil
sa na človeka. "Vyslobodila si ma, lebo si sa nedala. Vyslobodiť ma mohol iba
ten kto pôjde v pohrebnom sprievode rovno tak ako vstal z postele. Musel
som nájsť človeka, ktorý by sa podujal na to ísť na pohreb neučesany, rovno
taký ako stal ráno z postele. V nočnej košeli."
Havran mal cez plece prehodenú kapsičku a žena mu na ňu pozerala. Povedal:
"Pozeráš sa na moju tašku čo mi visí cez rameno. Skôr sa ale pozeráš na lebku
čo je vytlačená na taške. Bol som s tou taškou kedysi na pohrebe. Všetkým sa
to zdalo nevhodné a pustili sa do mňa tak ako do teba teraz. Prekliali ma
a ja som sa zmenil na havrana. Preto si ma musela vyslobodiť tak, že si prišla
neučesaná a iba v nočnej košeli." Potom už spolu šli v sprievode. A po pohrebe
šli spolu aj na kar. A či to už bolo vhodné, alebo nevhodné tu ju premenený
havran požiadal o ruku.