Turínsky kôň /A torinói ló/

V Turíne, dňa 3. januára 1889, vyšiel Friedrich Nietzsche z vchodu číslo 6 na Via Carlo Alberto, azda na prechádzku, azda na poštu vyzdvihnúť si poštu.

Neďaleko od neho, alebo človek v skutočnosti mu veľmi vzdialený, mal drožkár problémy so svojim tvrdohlavým koňom. Navzdory všetkému naliehaniu sa k?ň odmietol pohnúť, na čo drožkár - Giuseppe Carlo Ettore - stratil trpezlivosť a začal koňa bičovať.

Nietzsche podišiel k tlačenici a ukončil túto brutálnu scénu drožkára, ktorý v tomto momente už penil od zúrivosti.

Pevne stavaný a bradatý Nietzsche náhle vyskočí na drožku a vrhne sa vzlykajúc koňovi okolo krku.

Jeho sused ho vezme domov, kde niekoľko dni leží na diváne až kým nezamumle obligátne posledné slová: "Mutter, ich bin dumm".

V stave demencie žije ešte ďalších 10 rokov v starostlivosti matky a sestier.

O koňovi sa nevie nič.

Tak a polovicu recenzie máme za sebou ako aj polovicu sprievodného slova či dialógov filmu. Ani vo filme samotnom sa toho veľa nedeje, najmä ak ste fanúšikom akčných hlúpostí.

Toto však vôbec neznamená, že je to zlý film. Ak máte kontemplatívnu povahu, určite sa nebudete počas približne 120 minút filmu nudiť. Mystika a údel človeka z filmového plátna priam vyžarujú. Ak ste čítali niečo od Nietzscheho, iste vám to pomôže získať iný uhol pohľadu na tohto "nekresťanského" filozofa.

Koho utrpenie je väčšie, utrpenie človeka, alebo koňa? Ak sa chcete dozvedieť odpoveď na túto konskú otázku, pozrite si film "Turinský kôň". Vrelo odporúčam.