Život pi /Life of pi/

Chceli by ste vidieť neuveriteľný príbeh, ktorý je predsa reálny, či realistický príbeh, ktorý vám bude pripadať neuveriteľný? Že také píše len sám Boh? Áno, presne o ňom je koprodukčný indicko-americko-britský film s názvom Život π, či ak by sme chceli byť menej presní, Život 3,14.

Pre začiatok musím povedať, že nie som veľkým fanúšikom indických filmov a slovo Bollywood vo mne vyvoláva implicitnú nedôveru, podobne ako jeho starší brat Hollywood. Jediné čo ma doposiaľ na filmoch z tejto bezodnej dielne nadchlo je hudba a tanec (bez klobásy) a pravdaže kultový Slumdog Millionaire, pričom troška pôvabného tanca uvidíte aj v tomto diele. Výnimky však potvrdzujú pravidlo a ako sa z času na čas nájde dobrý film z hollywoodskej produkcie, rovnako sa to stáva aj v Indii, príkladom čoho je aj práve recenzovaný, prekrásny film s čudným matematickým názvom, ktorý je vlastne skratkou mena hlavného hrdinu Piscine Molitor Patela/Suraj Sharma resp. Irfan Khan/, ktorú si sám vymyslel, aby sa vyhol posmechu a podporil to ešte tým, že sa naučil ludolfovo číslo na stovky desatinných miest naspamäť. O ďalších hercoch sa ani netreba zmieňovať, lebo vo filme vidíme predovšetkým jeho a indická kultúra nie je natoľko egotripná; filozofia tejto krajiny je našťastie celkom iná než náš západný svet.

Dielo spočiatku rieši náboženský konflikt jediným rozumným a prijateľným spôsobom: z pohľadu π je Boh len jeden a Kristus, Allah, či Višna sú pre neho takmer rovnako príťažlivé osobnosti. Inak povedané, všetky tieto „božské osoby“ musia uznať, že π dostaneme, ak vydelíme obvod kruhu jeho polomerom.

Potiaľto je film celkom nedobrodružný, no skutočne napínavé jadro filmu sa začína, keď stroskotá japonská zaoceánska loď, ktorá vezie rodinu π do Kanady; spolu s nimi sa vezú aj zvieratá patriace otcovi π, racionalisticko-ateistickému správcovi zoologickej záhrady, ktorý tvrdým spôsobom naučí svojho syna, aké je nevhodné strkať ruku s kusom mäsa do klietky tigrovi.

Chlapec π sa následne ocitne na záchrannom člne s hyenou, zebrou, opicou a tygrom. Potom ako hyena zabije zebru aj opicu ostávajú na lodi len dvaja: tiger a π, čo je celkom nematematická kombinácia a ako sa to ďalej bude vyvíjať vám pochopiteľne neprezradím.

Poviem len toľko, že človek, aj keď sa ocitne vo nesmiernej núdzi, môže dokázať strašne veľa, ak má na svojej strane Boha a ešte tomu aj verí. Dielo Starec a more sa tu dostáva do novej dimenzie.

Celkom na záver dodávam, že film sa oplatí vidieť už len kvôli samotnej kinematografii a nádherným záberom prírody, avšak to sa stále ešte kĺžeme po povrchu jeho bezodného oceánu.

NvA