Neviditeľný

Neviditeľný

On, o ktorom bude teraz reč, už dávno nenosil žltú baretku od krstnej mamy, fajčil vlastnoručne vyrobené cigarety, pravidelne chodil poza školu, ale ani to mu neprinieslo veľkú slávu. Baby z jeho triedy leteli na spolužiakov, ktorí dokázali aj šlukovať a kupovali si drahé malborky.

Vo svojich spomienkach na pubertu má zaznamenaný pokus zapôsobiť na svoje spolužiačky so strunovým nástrojom. Požičal si gitaru. Na prázdninovom táboráku to ale nedopadlo najlepšie.

Zradili ho použité akordy, patrili k inej piesni, nie k tej, ktorú sa snažil zaspievať. Po jeho vystúpení zavládlo rozpačité ticho prerušované hurónskymi výkrikmi: už nikdy viac.

Ale život nie je len o predvádzaní sa. Všetko je len svetská márnosť, povedal múdry kráľ Šalamún.

Zapáčilo sa mu, mal to asi v povahe, viac navštevovať knižnice ako diskotéky. Nie len chlebom je človek živý. Bolo to na ňom poznať. Výška prečítaných kníh predbehla jeho výšku fyzickú. Ale všetko zlé môže byť na niečo dobré.

Poznávaním starovekých múdrosti, postupne dokázal nájsť odpoveď aj na filozoficky najzložitejšiu otázku: Byť, či nebyť…? A práve vtedy, keď už mal za sebou Kristove roky, tušil aký je zmysel života, prišla mu do cesty Ona.

Nebola to láska na prvý pohľad. Všetko bolo naprogramované. Tak ako si to predstavovala jeho najbližšia rodina. Nebude predsa svojim príbuzným robiť hanbu ako ohrdnutý starý mládenec.

Zobrala si ho za muža bez manželskej zmluvy. Načo sa zbytočne zaväzovať. Už si v živote vedela poradiť aj v horších situáciach. Tretie manželstvo jej nemôže spôsobiť nejaké problémy.

A mala pravdu. Problémy v ich manželstve má len on. Nevie čítať jej myšlienky, skôr ako mu ich prikáže uskutočniť.

Pred plnením manželských povinnosti musí absolvovať lekársku prehliadku. Kým prídu výsledky, či je pozitívny alebo negatívny, prejde ho chuť na všetko, nie len na sex.

Jej chorobný zmysel pre poriadok ho núti kontrolovať každý párny deň v týždni usadený prach na lustri v obývačke, v nepárne dni len v kúpeľni.

Napriek jeho všemožnej snahe byť dokonalý, Ona nikdy nie je s výsledkom jeho snaženia spokojná. Dokonca ani vo výnimočných sviatočných dňoch: cez Vianoce, na Veľkú noc, pred odchodom na letnú dovolenku, pri oslavách narodenín, ale ani pri objednávaní zemiakov na zimné zásobovanie.

S ničím jej neurobí radosť. Ona neverí ani tomu, že dokáže vymeniť vypálenú žiarovku. Taký budiš k ničomu, na ktorého sa nedá v ničom spoľahnúť! Keby aspoň vedel s ňou zrozumiteľne komunikovať. Vždy sa na niečo vyhovára. Načo je taký manžel, ktorý sa nedá k ničomu použiť?

V ich domácnosti, dá sa povedať, už akoby On fyzický ani neexistol. V dusnom manželskom prostredí sa vznáša ako nejaké priehľadné fluidum, bez vône, bez zápachu, bez chute do práce. Proste nikto, je úplne zbytočný.

Najhoršie na tom všetkom je to, že Ona, jeho manželka, mu musí ustavične pre niečo nadávať. To je hrozné, On je príčinou, dôvodom, aby musela byť na neho necitlivá, hrubá a dokonca aj arogantná.

Začiatkom všetkého zla je On. Jeho pričinením je Ona nútená použivať v ich trápnom manželstve nespisovnú, na cti utŕhačnú, reč. Čo si len pomy- slia susedia!? Že sa nevie ovládať, že je hysterička!? Pre to si ho brala za manžela...?! Neschopák akýsi!

V jeden kritický večer ho dezinformovala nelogickým ujistením, že k nej prišiel do spálne cez zatvorené dvere. Cez zatvorené dvere? Tomu nerozumel. Psychologické zbrane vydierania sú tie najzákernejšie. Chcela mu naznačiť, že v ich živote už naozaj nič neznamená. Je pre ňu vzduch, obyčajná nula. Jeho stav žitia sa dostal do štádia, keď nepotrebuje pred sebou otvárať dvere. Prejde aj cez murovanú stenu. Je tak nedôležitý, bezvýznamný, že je až priehľadne nehmotný.

Na druhý deň sa vybral do mesta. Do veľkého nákupného centra. Tam sú tie veľké sklenené dvere – na fotobunku. Nikto si to nevšimol, ale on sa ocitol vo veľkoobchode bez toho, aby sa tie vstupné dvere pred ním automatický otvorili.

Na priehľadného človeka fotobunky nereagujú. Také niečo neskutočné sa môže stať len jemu. Naplnilo sa to, o čom bola Ona, jeho žena, neomylne presvedčená. Už pre nikoho, ani pre ňu, nič neznamená. Už na neho nereagujú ani automatické dvere.

V reštaurácii si objednal veľké pivo. Čašník mu ho nepriniesol. Nemal komu. Jeho prítomnosť v normálnom svete už bola vynulovaná, resetovaná, načisto ignorovaná.

Pocity neviditeľného človeka sú pre nás viditeľných k nepoznaniu.

On celý život túžil byť niečim výnimočný.

Stalo sa. Musí sa za to poďakovať svojej manželke. Veď nie každý môže byť vo svojom živote úplne neviditeňý.

Alexander Scholz