STONOŽKA

STONOŽKA

(Bájka)

Jedného dňa vybrala sa stonožka Izabela navštíviť Obvodný zvierací úrad v polesí Smreková nad Dubovou. Doviedla ju tam jej zlá životná situácia. Poslušne si zastala do dlhého radu sociálne znevýhodnených lesných zvierat. Objavil sa tam aj medveď Bruno odkázaný na vykrádanie odpadových kontajnerov namiesto včelích úľov.

Izabela trpezlivo prestupovala z prvej nohy na druhú, z druhej na tretiu, z tretej na štvrtú, zo štvrtej na piatu až nakoniec aj z tej deväťdesiatej deviatej na tú poslednú stú. Zdalo sa jej, že pred úradom čakajú zvieratá z celého lesa. Všetky mali nejaký dôvod žiadať o podporu v ich životnej núdzi.

Čakajúce zvieratá museli uznať, že stonožka je naozaj výnimočný sociálny prípad. Veď, ktoré z prítomných zvierat má také náklady na základné životné potreby ako práve Izabela?

Aby nechodila bosá zakaždým, keď jej doslúžia staré už obnosené topánky, musí si zadovážiť minimálne päťdesiat párov nových topánok. Nemusí to byť v tom najdrahšom obchode, no aj tak to ide poriadne do peňazí. Ostatné zvieratá poskakujúce na dvoch, nanajvýš na štyroch nohách to majú oveľa jednoduchšie.

Stonožka už nemá ani na potrebnú pedikúru. Služby sú stále drahšie a drahšie. Keď sa jej objavili kurie oká na tridsiatich piatich nohách, musela na zaplatenie požiadať príslušný finančný úrad o hotovostnú pôžičku. V jednej slabej chvíľke už premýšľala nad tým, ako by sa jej žilo, keby mala aspoň o polovicu nôh menej. Chirurgický zákrok neprichádzal do úvahy v žiadnom prípade. Musela sa zmieriť so svojím osudom.

Ako tak o tom všetkom uvažovala, odrazu sa pred ňou otvorili dvere do úradnej miestnosti. Dovolili jej vstúpiť ďalej, aby mohla požiadať o príspevok na zaobstaranie potrebnej obuvi pre prichádzajúce zimné obdobie.

Schválenie takéhoto príspevku si však vyžadovalo splnenie požadovaných podmienok zo strany žiadateľa. Predovšetkým bolo treba preveriť stonožkine súčasné majetkové pomery.

Už keď sa zdalo, že v Izabelinom prípade sa všetko na dobré obráti, práve vtedy sa predseda schvaľovacej komisie dozvedel, nikto nevie odkiaľ, že žiadateľka stonožka Izabela vlastní doma bicykel – zo zahraničia dovezený špeciál. Predseda komisie bobor Boro usúdil, že takéto zistenie nesvedčí o údajnom stonožkinom stave sociálnej núdze. Takýto bicykel sa len tak ľahko hocikde nevidí. Určite by sa dal poriadne speňažiť. Tým by sa podstatne zmenili ekonomické podmienky núdznej Izabely.

Darmo sa stonožka bránila argumentáciou, že darovaný dopravný prostriedok je pre ňu jedinou možnosťou, ako sa čo najrýchlejšie prepraviť všade tam, kde to najviac potrebuje.

Komisia na čele z bobrom Borom bola neoblomná. Sklamaná Izabela musela súhlasiť s tým, že za získané prostriedky z predaja stopedálového špeciálu si zabezpečí nakúpenie potrebnejších topánok.

Aké ponaučenie z tohto príbehu vyplýva?

Ak ste ešte nevideli stonožku na bicykli, už ju nehľadajte. Všetko sa už aj v našich lesoch zmenilo.

Alexander Scholz