V hmlistom lese…

Celá večnosť pripadá mi,

týždeň ako rok zdá sa mi

mesiac, čo sme bez seba,

Zem od Marsu vzdialená. 

Strašná diaľka, celá večnosť,

na slovo si skúpy ešte,

každý deň sa musím premôcť,

nenapísať Ti úspešne. 

Som stratená v pocitoch, ako v lese hmlistom,

najradšej bola by som sama s mojím princom.

Stratená som a hľadať sa nenechám,

sama pre seba si ticho zašepkám…

ako mi chýbaš, aj keď nemám na to právo… 

ako mi chýbaš, aj keď chvíľ s Tebou bolo málo…

ako mi chýbaš, aj keď si môj nikdy nebol,

ako mi chýbaš, to vieš len ty, ja a nebo….