Oči

Oči

Stefánssonove slová sú ako tvoje oči.

Je zvláštne cítiť sa videný slovami na papiery.

Je zvláštne ako niektoré oči nepreniknú ani cez sklá mojich okuliarov.

A ako tie tvoje dokážu hodnotiť tvar mojej lebky,

Vrásnenie a okysličenosť môjho mozgu a všetky moje traumy, keď ešte len čakáš na odpoveď, či chcem capuccino, alebo batch brew.

Topím sa ti v nich 

a jedinú útechu poskytuje kofeín

a jediné, čo cítim keď mám ústa na vzduchu

Je hnev, že mi ešte fungujú pľúca, pretože 

Načo sú mi pľúca,

Keď tvoj pohľad pôsobí tak upokojujúco.

Načo dycháť,

Keď možem byť šťastný.