Balada

Človeka poznám po perí,
aj keď nie je nám príliš do reči.
Čas nás zakaždým preverí
rokmi strát.

Človeka poznám po hlase,
hlas nás slovami rýchlo vylieči.
Stratenú strelku v kompase
skúšam nájsť.

Človeka poznám po stopách,
aj keď hádam len, kam ma povedú.
Po nás už iba potopa,
prach a dym.

Človeka poznám po písme,
múdri stále sú o krok popredu.
Dávno tušíme, akí sme,
čo však s tým.

Každý deň stretnúť človeka,
s ktorým ničoho nemusím sa báť,
s ktorým čas rýchlo uteká,
aj keď spím.
Každý deň stretnúť človeka,
každý deň mať tak komu niečo dať.
Viem, že cesta je ďaleká
za šťastím.

Človek spozná ma dotykom,
dotyk vždy o mne najviac prezradí.
Zbaví ma tajných zlozvykov,
chýb a rán.

Človek spozná ma objatím,
láske strach ani útek nevadí.
Ďalší list v knihe obrátim,
už len pár strán.