Výlety do minulosti

Reklama to bola naozaj lákavá. Vrátiť sa do minulých čias, zažiť atmosféru minulých storočí na vlastnej koži, to znie naozaj neodolateľne. 

Thomas si znovu prečítal reklamný slogan: „Nespoliehajte sa na budúcnosť, len s nami môžete zažiť minulosť, ktorú ste nikdy predtým nemali možnosť zažiť, lebo minulosť, ako všetci dobre vieme, je už dávno za nami.“ Vidina vrátiť sa do minulosti mu nedala pokoj. Najnovšie technické vymoženosti začínajúceho 22. storočia mu umožnia zažiť niečo dávno minulé.

Thomasova manželka Amélia tomu nechcela uveriť. Ako by aj mohla? Také bláznovstvo. Na také niečo môže naletieť len jej dôverčivý manžel. Odmietla jeho návrhy, aby sa do tej lákavej minulosti vydali spolu. Už boli takmer vo všetkých známych dovolenkových destináciách, ale v minulosti ešte spolu neboli.

„Uvidíš, bude to niečo nadprirodzené, takú možnosť treba využiť. Žijeme len raz,“ chlácholil Thomas svoju bojazlivú manželku Améliu.

„Čo keď je to životu nebezpečné?“ dokladovala svoje obavy vystrašená Amélia. Čas a priestor neoklameš, čas ten stále beží dopredu, stárneme. Možeš si byť istý, že sa naspäť vrátiš v pôvodnom stave? 

„S tým si nerob starosti, technika v našom novom storočí už zvládne naozaj všetko – aj vrátiť sa do minulosti. Chce to len trochu odvahy,“ povzbudzoval ju Thomas.

Amélia by sa bola už skoro aj poddala, ale nakoniec sa uspokokjila s myšlienkou, že nevšedný zážitok z dávnej minulosti dopraje len svojmu manželovi. Nech si tam užije dovolenku aj bez nej. Keď sa vráti, všetko jej porozpráva, čo a ako tam bolo. Bude sa o neho strachovať, ale keď to tak veľmi chce. Našporia si ďalšie peniaze, a na budúci rok tam pobudnú spolu. Taká je Thomasova Amélia prajná a dobrosrdečná. Pokusne nechá experimentovať svojho manžela, a keď to prežije, vydá sa na výlet do minulosti už aj ona.

Na nezvyčajnú dovolenku mu pripravila všetko, čim neupúta zvláštnu pozornosť tamojších obyvateľov z minulosti. Mohli by ho považovať za nejakého nebezpečného mimozemšťana. Žiaden piercing v nose ani v ušiach. Pre prípad, že sa bude niekde vyzliekať, tak ani na iných častiach tela. Vytetovaného draka na pravom predlaktí si niečím prelepí, človek niky nevie, aby ho tam nebodaj niekde na začiatku 19. storočia neupálili za čarodejníctvo.

Najnovšie džínsy, roztrhnuté až po zadok, si oblečie len pri návrate do prítomného storočia - ešte stále nevyšli z mody.

Keď to bude možné, má Thomas presvedčiť vedúceho výpravy, aby sa zastavili aj na Karlštejne koncom 18.storočia. Niekde vypátrala, že pochádza z rodovej linie pôvodných majiteľov zámku, a tak vraj bude môcť uplatniť nejaké tie zatiaľ nepotvrdené vlastnícke práva. Potrebuje k tomu nejaké dokazy. Najvieruhodnejší by bol pôvodný klúč od vstupnej brány z navštíveného obdobia. Rada by sa stala novou majiteľkou ešte stále zachovalého zámku.

Dlho sa nelúčili. Tesne pred odchodom mu Amélia nezabudla pripomenúť, že o dva týždne majú výročie svadby, mal by jej priniesť nejaký starodávny šperk. V pokynoch pre účastníkov poznávacieho zájazdu do minulosti sú stanovené zvláštne colne predpisy pri prestupe z jedného storočia do druhého storočia. „Kontrolovať ťa tam nikto nebude," pritúlila sa Emília k Thomasovi, a na rozlúčku mu prilepila manželský bozk na čelo.

Thomas s ostatnými spolucestovateľmi do minulosti nastúpil do nadčasovej lode schopnej cestovať nie len v priestore ale aj v čase smerom do minulosti. Čas sa pre nich stane relatívnou veličinou, nie absolútnou. Za účastníkmi nadčasového experimentu sa hermeticky uzavreli dvere.

Hneď potom, ako všetci užili povinnú dávku stimulačného prípravku, žltozelenú tekutinu, obsluhujúci personál cestujúcich prestavil do polohy ležmo a stabilizačnými popruhmi pevne pripútal k pohodlnému lôžku.

Hukot generátorov nadčasového zariadenia už stabilizovaní cestujúci nepočuli. O spôsobe premiestnenia do minulosti je zbytočne hlbšie uvažovať. Všetci musia uznať, že technický pokrok nie je pre každého smrteľníka zrozumiteľný.

Fáza nadčasového návratu do minulosti sa vydarila. Lokalizačné prístroje zaznamenali, že práve teraz sa všetci účastníci poznávacieho zájazdu nachádzajú v uliciach známeho francúzskeho mesta, presný názov a  rok pristátia sa všetci dozvedeli až neskoršie.  

Vedúci zájazdu zaviedol skupinku zvláštnych turistov až do samotného centra vtedajšieho mestského života.

Thomas sa nenápadne vzdialil od svojich spolucestovateľov. Zaujala ho krásna blondínka na trhovisku. Predávala hodvábne šatky. Nevedel, ako sa jej má prihovoriť. Chcel vymeniť šperk, ktorý skrášľoval jej hlboký výstrih za viacúčelový vreckový nožík. Mladá deva to asi špatne pochopila, pretože Thomasa zaviedla ku zdatnému kováčovi. Zručným spôsobom vyrábal dlhé kované meče. Krásavica Thomasovi jednoznačne naznačila, že ten jeho malý žabykláč si môže strčiť niekde za klobúk.

Rozruch na trhovisku si všimla aj vedúci zájazdu. Narýchlo odviedol Thomasa do bezpečia. Je neprijateľné nadväzovať osobné kontakty s ľuďmi z minulosti. O dôverných vzťahoch je zbytočné sa zmieňovať. Imunitný systém pochádzajúci z 22. storočia nie je odolný voči nepreočkovaným obyvateľom z minulých storočí.

Sklamaný Thomas sa nemohol uspokojiť ani s fotkou do mobilu. Takáto vymoženosť v primitívnom, netechnickom prostredí vzbudzoval nežiadúcu pozornosť.

V ďalšom nadčasovom harmonograme bola naplánovaná návšteva Karlštejna v Čechách v želanej druhej polovici 18.storočia.

Thomasovou úlohou bolo ukradnúť kľúč z hlavnej vstupnej brány. Všetko sa podarilo na tretí pokus, v poslednej chvíli ešte stačil nastúpiť do pripraveného nadčasového zariadenia. Dvere sa znovu hermeticky uzavreli, cestujúci plní dojmov, nezabudnuteľných zážitkov, boli pripravení na opätovný návrat domov.

Emília doma privítala svojho manžela s dvomi otázkami. Kde je kľúč, a či jej priniesol nejaký vzácny šperk.

Situáciu s mladou devou na trhovisku radšej pred ňou zamlčal. Na rad prišiel potrebný dôkaz Emílinho majetku. Kľúč od hlavne brány si Thomas schoval do príručnej tašky s osobnými dokladmi. Pas a ostatné doklady tam našiel, ale kľúč, ten tam už nebol. Ako je to možne? Čudoval sa Thomas. Vlastnoručne si ho tam odložil.

Emília svoje sklamanie dokázala vyjadriť len veľavýznamným mlčaním. Zostali jej len slzy smútku a sklamania, aby s hnevom zabuchla za sebou kuchynské dvere.

Časom sa všetko vysvetlilo, ale nie k všeobecnej spokojnosti v rodine Thomasa a Emílie. Veda síce postúpila míľovými krokmi dopredu, dokázala sprostredkovať ľuďom zážitky z minulostí, cestovať v čase smerom dozadu, ale to je zatiaľ všetko, čo v cestovaní do minulosti veda zatiaľ dokázala.

Vrátiť sa v čase do minulosti sa vede podarilo, ale všetko hmotné z minulosti musí zostať na pôvodnom mieste, v pôvodnom čase.

Aj veda musí rešpektovať siedme Božie prikázanie: nepokradneš - v prítomnosti, v budúcnosti, ale už ani to z dávnej minulosti.

Alexander Scholz