Dáš mi dážď

Od rána bubnuje dážď,
drzo búcha do dverí.
Z palaciniek ujedáš mlčky, pomaly.
Som zvedavý, čím ma čas
nenápadne poverí,
keď nás hneď na prvý raz do šiat obalí.

Sedíme, čakáme, pijeme, jeme,
nad stolmi plávajú tony piesní.
Ústa sú nemé, tak dojemne nemé,
keď dojeme, jemne mi na hruď klesni.

Hreje mramorom letný dážď nad morom,
rozohriaty nami letný dážď nad moriami.
Dáš mi dážď, bude navždy náš,
dáš mi dážď, až mi dáš dážď.

Cez kvapky sa zotmelo,
po pamäti padajú,
a my telo o telo pršíme si s ním.
Ona hľadá jeho tu,
on tam márne hľadá ju.
Hrdo vystav nahotu, šaty v tme si sním.

Kričíme, plačeme, úsmevmi tneme,
zobuď sa, s očami stĺpkom nesni.
Ústa sú nemé, tak naveky nemé...
Keď v diaľke sa zablysne, buďme presní.

Hreje mramorom letný dážď nad morom,
rozohriaty nami letný dážď nad moriami.
Dáš mi dážď, bude navždy náš,
dáš mi dážď, až mi dáš dážď.