Podlí anjeli

Tejto pravde verím, to som presne ja.
Jasné ako facka, čierne na bielom.
Čo tak ešte priliať viacej oleja?
Nech ohoria krídla všetkým anjelom.

Nech sa zrúti nebo ľuďom na hlavy,
aj tak podľa písma nemá ani gram.
A nech veľká voda polia zaplaví.
Potom budem vládnuť celej zemi sám!

Chcem byť šéfom, kráľom, cárom,
štedrou odmenou aj darom,
chcem sám sebe držať prsty
a mať všetkých navždy v hrsti.

Koľko sa ich tam tak asi pomestí?
Dobrí sa vraj vojdú, to je taký zvyk.
Nezaškodí trocha zdravej bolesti,
nech si všetci myslia, že zlý nie je nik.

Plece tlačí plece, noha kope driek.
Každý zrazu chytá prázdne opraty.
Až keď veľká voda stečie späť do riek,
zistím, kto bol pod ňou vlastne zaliaty.

Šéfovia, králi aj cári,
štedré odmeny aj dary,
telá, hlavy, ruky, prsty...
to mi nikto neodpustí.

Tejto pravde verím, to som celý ja.
Prebrala ma facka, čierne na bielom.
Naštartujem krídla štipkou hélia
a stanem sa ďalším podlým anjelom.