...

V prázdne hľadám miesto kde žiť

jedno konkrétne miesto aj keď mám okolo seba nekonečnosť

paradox časopriestoru a mysle človeka

kde čas neexistuje

kde myseľ a vnútro človeka niekedy vytvorí inú dimenziu

a pozeráš sa

     pozerám sa

           nevidím

Ty vidíš?

Obaja nevidíme

Len chceme vidieť to miesto, kde je všetko trvalé a konečne dokonalé

A namiesto ticha tikajú hodiny od starej mami, ktorá tu už nie je

Tik....tik....tik....a každá sekunda medzitým sa zdá byť ako rok

Pozrieš sa z okna

             začne pršať

Jemne prejdeš prstom po skle v dúfaní, že ucítiš ten dážď

čas neexistuje

Tie  hodiny už neexistujú a tiká len tvoja myseľ

Neprší, no ten dážď len chceš cítiť

Niekedy je to všetko len tá iná dimenzia

Ktorú si vytvoríme

Aby sme sa naschvál stratili vo všetkom

A nemuseli sa báť nachádzať znova