Stratený čas

Neviem presne ako začať

Nemienim sa k starým hriechom vracať

Keď na duši veľa nových mám

Stále mi ťa čosi pripomína

Zistil som že môze byť aj pravda iná

Že to všetko nebol iba klam

Všetky slová boli už vyslovené

Spájali často naše srdcia ubolené

S tebou som nikdy nemal strach

Aj keď niekedy možno prišli hádky

Zmier priniesli obom nežné hrátky

Ostal z toho už iba prach

Márne teraz tvoju fotku v rukách stískam

Viem dobre že späť ťa už nezískam

To dobré už pre mňa skončilo

A keď na ňu každý večer pozriem

Prajem si nech do rána zomriem

Aby moje srdce raz a navždy dobilo