Molinium 4

4. kapitola
Prešli týždne a leto postupne odovzdávalo žezlo jeseni. Slnko strácalo na intenzite, podobne ako zelená farba na listoch a k tomu sa pridal studený vietor. Monika cez okno zamyslene pozerala, ako prichádza ročné obdobie plné múz a inšpiratívnych nápadov, pričom jej v pozadí hral francúzsky šansón. Medzi umelcami vítaná jeseň klopala na dvere a Monika dúfala, že s jej príchodom prídu aj nápady na nový obraz, zatiaľ však bezvýsledne. V hrubých ponožkách a štrikovanom bavlnenom svetri odkráčala od obloka ku veľkej pohovke, prehodila cez seba vlnenú deku a pohľadom hypnotizovala prázdne biele plátno. Hlbokú hypnózu praktizovala až do doby, kým jej nevychladla horúca šálka so zeleným čajom položená na stole. Potom si oboma rukami pritiahla šálku a myseľ presmerovala na augustové stretnutie z galérie. Ako to pokračovalo? Čo chystá ten neznámy muž z galérie? Sú Erasmovia v ohrození, alebo si môžu vydýchnuť?
Niečo po piatej hodine navštívil Džony Marcela a presvedčil sa tak, že všetko vrcholí k veľkému kšeftu. Posledné Molinium čakalo na zabalenie a Marcelova laborka sa ocitla v polovičnej demontáži. Marcel pre úspešne napredovanie položil na kuchynský pult dva poháriky, ktoré naplnil bezfarebným destilátom.
"Na úspešný obchod a odchod z týchto kruhov." Uviedol Džony prípitok a otočili do seba pohárik. Domáce destiláty zvyknú mať nepríjemný náboj a pachuť, no tento bol spravený precízne s jemnou chuťou a príjemne zahrial.
V dobrej nálade pochlipkávali, kým nezazreli v správach práve prebiehajúcu reportáž. Marcel pridal zvuk a obaja s neveriackým pohľadom hľadeli na televízor zavesený na stene.
"Dnes v poobedných hodinách spôsobil dvadsaťštyriročný Tomáš K. dopravnú nehodu troch osobných motorových vozidiel. Kolegom sa podarilo zistiť, že vinník bol v podmienke, pričom šoféroval pod vplyvom alkoholu bez vodičského oprávnenia. Policajný hovorca potvrdil, že bol prevezený do cely predbežného zadržania, odkiaľ poputuje rovno do väzenia."
Zaznelo z moderátorových úst, zatiaľ čo na obrazovke nakladali spútaného Tomáša do policajného auta.
Obaja si vymenili pohľady, pričom nemohli uveriť reportáži, ktorú práve videli. Aj keď išlo všetko hladko, Džony vedel, že to tak nepôjde vždy, že sa raz niečo pokašle. Že sa na ich dobre fungujúcom stroji pokazí jedna súčiastka a tým sa všetko rozsype. A práve teraz to prišlo, žiaľ v práve najmenej vhodnej chvíli.
"A sme nahratí." Zaklial Marcel pomedzi zuby.
"Nie sme nahratí, sme len zahnaní do kúta a budeme sa odtiaľ musieť dostať." Zamyslel sa Džony.
"Čo máš v pláne? Chceš to predávať po uliciach ako Tomáš? Na to nemáme známosti a nevieme kto je dôveryhodný zákazník."
"Niečo vymyslím, zatiaľ všetko chystaj podľa plánu." Džony do seba otočil pohárik a pozrel na Marcela. "Ináč dobrá pálenka." Uznanlivo poznamenal a odišiel.
Marcel zamyslene pozeral, ako odchádza a nechápal jeho chlad. Ako môže brať na ľahko vzniknutú situáciu?
Džony kráčal ulicou navonok kľudný, no v skutočnosti to v ňom vrelo. Padol im plán a čo bolo podstatnejšie, jeho kamarát sa dostal za mreže. Čo ďalej? Chce to chladnú hlavu a spáliť emócie. Riadne to vydýchať a prečistiť myseľ. Preto Džonyho kroky viedli domov pre rukavice a odtiaľ do prvej telocvične s boxerským vrecom. Po krátkej rozcvičke začal pumpovať ranu za ranou, sem tam pridal kopačku. Keď prestali mať rany organizovaný interval a padali hlava nehlava v plnej intenzite, bolo vidno ako za Džonyho telo hovoria emócie. Každú sériu úderov zakončil hlasným výkrikom a takto pokračoval až do úplného vyčerpania. Celá telocvičňa nemo pozerala, ako z posledných síl búši do vreca a podlamujú sa mu pri tom kolená a rovnako zvedavé pohľady cítil keď odkríval celý prepotený späť do šatne a bez sprchy odišiel domov. Tú si doprial až doma. Výdatne dlho horúcim prúdom vody masíroval šiju aj celý chrbát a keď vypol vodu zostal nejaký čas zamyslený stáť bez pohnutia v sprche.
Vonku sa začalo stmievať a Džonymu usadenému v kresle behali hlavou nesúrodé myšlienky. Plány ako pokračovať prekrýval obraz zo správ, ako Tomáš nastupuje do policajného auta. Ten potreboval dostať z hlavy. Aspoň na nejaký čas. V zlomku sekundy si zmyslel, že by mu mohol pomôcť večerný beh. Rýchlo na seba navliekol mikinu s kapucňou, do uši vložil slúchadla a v sprievode pouličných lámp zvolil rezké tempo. Dlho však nevydržal, po výkone v telocvični nebol dostatočne z regenerovaný a nohy vypovedali službu. Podarilo sa mu však dôjsť na neďalekú zastávku, tam si sadol na lavičku a zadýchaný pozeral vôkol seba. Vtedy zbadal plagát, ktorý mu vnúkol východisko z pomyselného kúta.
Najväčší tanečný klub v meste Dance Aréna
Vstup len od 18 rokov
Párty každý piatok a sobotu
Tieto tri výrazy sa mu najvýraznejšie zapísali do mysle.