Sex, Molynium, Rock'n'roll - I

   1. kapitola

Na periférií mesta, kde sa v noci pohybovali iba pochybné živly , nenápadne postávala stará, zanedbaná bytovka. Napriek pokročilej hodine sa na štvrtom poschodí ešte svietilo a cez pootvorené okno znela pasáž "All I wanna do is (BANG BANG BANG BANG!)" zo skladby Paper Planes. Song, ktorý mala na svedomí britská speváčka s exotickými koreňmi M.I.A sa tiahol jednoducho zariadeným bytom s ošarpanými stenami. 
"All I wanna do is (BANG BANG BANG BANG!).. And (KKKAAAA CHING!).. And take your money" slová vychádzajúce z reprosústavy opakovala ženská postava, pričom rukami, ktoré zdobili na čierno nalakované nechty, naznačovala výstrely. Bang! Bang! 
Voľné biele tričko zahaľujúce rytmické vlnenie bokmi siahalo až po vrch štíhlych stehien, odkiaľ sa tiahlo tetovanie mačacej siluety. Len čo prešla kolísavým krokom ku konferenčnému stolíku, zopla gumičkou svoje dlhé svetlohnedé vlasy a ľadovo modrými očami pozrela na telefón. 
Ahoj Alex, v zasadačke pod klubom robíme párty, zastav sa :)

Na správu nereagovala a ani na ďalšie tri neprijate hovory. Dnes nemala chuť na párty. Dnes chcela večer venovať sebe samej. Realizovať sa a dať priestor svojmu tvorivému Ja.  Pre väčší pokoj vypla telefón, nechala ho na stole a zamierila do vedľajšej izby. Miestnosť s parketovou podlahou bola akási jej svätyňa kreativity, nachádzalo sa v nej iba kreslo hýčkajúce čiernu basgitaru, aparatúra s reproduktormi a čisté maliarske plátno čakajúce na prvé ťahy štetcom. Alex zapálila sviečky rozmiestnené naokolo a našpúlenými jemnými perami sfúkla zápalku. Ešte pohár ríbezľového vína a je všetko pripravené. Teda takmer všetko. Zahryzla si do spednej pery a pozrela na reprosústavu. Niečo mi tu neladí. Málo decibelov. Myšlienky zmenila na skutky a pridala hlasitosť. Toje ono! Súhlasne pokývala hlavou, akoby dala sebe samej za pravdu.
S drevenou maliarskou paletou v ruke, obsahujúcou iba bielu a čiernu farbu predstúpila pred plátno. Sústredene nasmerovala pohľad do rohu miestnosti, kde jej ako predloha slúžil čiernobiely hyperrealistický portrét ženy. Ponorila štetec do čiernej farby, ktorú začala krúživým pohybom rozmiešavať. Na chvíľu ju zastavilo búchanie smerujúce od podlahy. Sused z nižšieho poschodia dával najavo nespokojnosť s hlasitosťou, alebo výberom Alexinej hudby. 
Alex zavrela oči a po hlbokom nádychu sa jej na tvári objavil zákerný úsmev, cítila totižto dlhodobo ku susedovi averziu a tušila, že je vzájomná. Vedela však, že na viac, ako jedno zabúchanie sa nezmôže a tak mohla pokojne pokračovať. Ešte raz premiešala farbu a prvými ťahmi štetca načrela dovtedy nedotknuté plátno.