Prímestská hviezda

Ten trolejbus, ktorý už viac na východ nepríde, 

medzi temno dvoch vábivo mizne za rohom, 

počas zatmenia ide do spánku, ide púťou nezreteľne dlhou,                            

takže nedostatočný sneh bude mu padať k nohám.

Tu je nahota nielen erotikou, ale každým z príšerných švov,                             

aj zaspieva ti more koledy pridivné,                

ešte aj k poháru strachu trpezlivosti kalich pridá, 

všetko vypiješ, hoc si tak mnoho a dávno nepil.

Ktosi zasial na pláži čiary s výkričníkmi do piesku,                                                         

chmátal som za oblohou, iba chabo však odolávala,                           

niekde medzi činžiakmi, nepredvídaná radosť čaká, 

spolu s vianočnou vôňou benzínu a slaným dymom.