rozhlasová láska na rádio Devín

Darina:

plachta posteľná tvoja

každé ráno sa pošmykuje na podlahu,

nevyviazol si z toho vysokého leta,

veď ruky, ktoré by mali ma objať,

sú bezcitne zapravené

do obliečky.

 

z predposledného pohľadu

budeš čítať po slabikách,

veď sa prideľujú slová

podľa kupónov v posledných časoch,

tak si sa usiloval

o konkrétnosť,

že už nie je komu šušky hviezd

vrhať z oblohy.

 

drž ma na najvyššej poličke,

aby som videla,

ako sa ku mne tiahneš,

keď zachceš oprášiť mňa

jedenkrát do polroka,

drž ma v bezpečnej vzdialenosti.

 

Marek:

pretekajú moje ústa,

aj keď sa slovíčko nevčas skotúľa,

kvôli čomu steny vlhnú v prenajatom byte –

nemaj mi to za zlé.

 

zavriem všetky krátkozraké záclony,

zavriem tesne, aby som nemohol nakúkať,

a dám stoličky dlaňami do steny.

 

ba aj prachu tvojho sa nedotknem,

iba odfotím, s tvojím dovolením.

 

a zasadím ti kľúče pod koberec,

nech rastie ti zelenina a ovocie.

 

len nepi z vodovodu –

čo keď náhle ma v tejto vode nájdu.

 

hlas moderátora:

...Lenin už je v Poľsku,

v tom čase veľryby dvíhajú

na svojich chrbtoch privatizované pozemky.

---