O mne. O nás?

O mne. O nás?

Viem, že nič neviem. To poznáme dávno.

A dávno vidím, že nič nevidím. Teda nie až tak tragicky. Našťastie. Plávam medzi tromi druhmi okuliarov. Jedny k počítaču, druhé na čítanie a tretie do diaľky, k telke. Keď už som spomenula diaľky, tak tie ma už veľmi nelákajú. Keď cesta späť neguje celý dojem. Užívam si domov a moju izbu, ticho, kľud, vláčnosť času, ktorý ma už nenaháňa, a moja galéria, veľa obrazov na stenách.

Od mladosti som sa snažila nájsť v sebe nejaký talent. Všeličo som robila a bolo to dobré, dobré. Nikdy som sa na vrchol nedostala, ale radosť z činnosti, kopec zážitkov a spoznávanie ľudí, my boli odmenou.

Nie je ťažké rozhodnúť sa, že idem robiť poriadky a vyraďovať veci. Ťažké je, rozhodnúť sa, ktoré. Hlavne, keď aj po 20 rokoch si pamätáte koľko stáli. Alebo pri niektorej veci ste čakali na výpredaj a dúfali, že ten váš vyhliadnutý kúsok, momentálne pre vás cenovo neakceptovateľný, na vás počká. Momentálne som si dala v nakupovaní stopku. Napratané skrine treba prevzdušniť.

Stotožňuje sa niekto so mnou? Ak len jeden sa stotožní, tak nie som bláznivá.

Som výbehový typ. Čo mi nevadí, lebo som zároveň retro a to je vzácne. Doma mi je tak dobre, že aj dlhšiu dobu nejdem do obchodu a potom čarujem z  toho, čo chladnička a komora dá.

Pozorovala som jednu staršiu pani, pekne oblečenú a učesanú. Oceňovala som, že sa stále o seba stará. Pozerám sa na druhých "starších", ale, hups, zabúdam, že aj ja som už v tejto kategórii. Pocitovo som  niekde ďaleko predtým. Teraz sa tomu hovorí mentálny vek. Oceňujem, že to nie je mentálne zaseknutá puberta. Nemám s kým zbabkovatieť. Jediná vnučka je vééééľmi ďaleko.

10. 10. 2024