Cesty vykročia vpred

nonšalantne sa prehneš k páru,
sláčiky uronili striebornú slzu,
tvoja ruka zahalená kvetmi sa naťahuje, vlní,
sen sa usadí ako inovať za ranným sklom,
obloha sa ti díva do samého srdca záhrady

azda slová stratili farbu pod neónovým svetlom,
bodka stŕpla, zasekla sa ti na jazyku,
z očí ako z obrazu vyskočia neónky do noci,
a až ťa mráz pohladí na zátylku, precitneš dobiela

ako poznám, že som na konci cesty?
absenciou, možnosti vykročenia dopredu,
sú cesty, ktoré si podajú ruky bez otázok,
vyplavme do tmy!