Smútok

Hľadím von oknom, všetko zdá sa byť šedé,

oči, čo krásu len vidieť majú sú ako bledé

Čo ťaživé moju tvár od krásy odvracia

a stále dokola k ničote myseľ mi navracia?

Smútok! Trn balvan čírej temnoty, čo

svojou veľkosťou v mysli podchvíľou zanôti

tú melódiu čiernu, čo veľa si žiada

a plány na krádež duše už spriada.

Vyvstanú otázky, čo odpoveď nemajú

a v pravde jasnosť si vôbec neprajú.

Čo privádza ťa, ty prízrak nečistý?

Nedôvera? Strach? sú dôvod nečistý!

Sviecu rýchlo v nádeji nielen v izbe zažnem

a aj keď mi svet sklamaním tak zvážnel,

s odvahou čakám na ďalšie ráno,

keď úprimne radosti života zas poviem: Áno!