Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Hviezdy

26. 12. 2024
2
0
26
Autor
Lumexia

Sedíme pri vysokom okne,
opierame sa o trám na rohu,
hľadíme na nočnú oblohu,
možno sa nás svojím závojom dotkne.

Sme iba vnútri zavretí,
snívame o svetoch vo hviezdach,
o snehobielych nevestách,
kým ti maľujem na chrbát kométy.

Trávime tak všetky večery,
keď sú krátke dni,
nikto nám však neverí,
ako veľmi túžime byť slobodní.

Na skle sa stretávajú naše odtlačky,
našich prstov a dlaní,
dôkazný materiál o snívaní,
želanie, nech zmiznú všetky prekážky.

Zašívaš dieru na mojom kolene,
vyšívaš do nej srdcia a kvety,
aby každý bôľ bol uzavretý,
ešte skôr, ako ti zaspím na lone.

Vraj spím len ja,
no zaspime raz obaja,
v očiach sa ti odrážajú všetky divy noci,
vravím, že máš zázrak,
aký nemajú všetci,
a ty ma presviedčaš,
že tým zázrakom som ja.

Zatváram oči a čoskoro cítim ako tvoje srdce búši,
pretože moja hlava zaspala práve tam,
na osobe, s ktorou túžim letieť ku hviezdam,
a ty sa opäť postaráš,
aby som sa zobudila na vankúši,
v bezpečí
a mierom v duši.


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru