Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Kúzelná záhrada

23. 01. 2025
0
0
23
Autor
Lumexia

Niekedy sa vidím v záhrade plnej kvetov. Farebné motýle krúžia okolo mojej hlavy a šepkajú mi, aby som sa poriadne dívala. A tak sa pozerám všade navôkol, no vidím len ruže, pivonky, fialky, margarétky a kvitnúce čerešne. Mám oblečenú dlhú červenú sukňu, ktorá mi zakrýva kolená, takže keď si kľaknem, cítim sa, ako keby som splývala so zemou. Moje prsty sa dotýkajú zelenej trávy, ktorej nedokážem odolať, a tak si pomaličky líham na zem. Trošku sa ponaťahujem a na chvíľu zavriem oči, aby ma žiariace slnko úplne neoslepilo.

Keď však po chvíli moje oči opäť otvorím, nemôžem sa prestať usmievať a smiať, pretože sa mi ukázal môj celkom najobľúbenejší kvietok. Ty. No nikto, ani ja, ani ty nedokáže odolať čarom voňavej jari, a preto aj ty si líhaš vedľa mňa. Otočíš sa nabok, aby si mi videl priamo do očí a ja urobím presne to isté, aby som sa mohla utopiť v tých tvojich. Ako si čítame naše zápisky duší, prejdeš mi svojou teplou dlaňou po líci a ja sa jej zľakla dotknem. Odrazu máš pocit, že si tým najslobodnejším človekom pod slnkom, no aj napriek tomu ma neopúšťaš. Dotýkam sa ťa, ale zároveň sa kompletne roztápam, srdce mi búši ako šialené a ty by si mi mohol kedykoľvek ujsť. No viem, že tak nespravíš. Verím ti.

Motýle ti šantia priamo pred očami a hoci sa im v tom snažíš zabrániť, neprestávaš sa smiať. Milujem tvoj úsmev a ty to vieš. Zdá sa, že už sú všetky sny splnené, no ty sa iba postavíš a zodvihneš ma na ruky. Chvíľu so mnou krúžiš po záhrade, ktorá je tím najkrajším miestom na Zemi, no aj napriek tomu nedokážem z teba spustiť oči.

Tvoja pera sa priblíži k mojej a splývame v jedno, ako keď sa stretnú dva svetové oceány. Je sladká po jahodách, kým moja pera je trochu dohryzená z toľkej netrpezlivosti. Si dravý, čakal si na ňu až príliš dlho a konečne si ju dostal. Mám chuť sa smiať, ale chuť po tebe všetky ostatné chute preráža. Keď už nemôžme dýchať, oddiališ svoju tvár, opäť na mňa pozrieš tými zamilovanými očami a starostlivo ma položíš na drevenú hojdačku. Potom ustúpiš pár krokov dozadu a oprieš ruky o môj chrbát, čo rozhýbe hojdačku vpred. A potom zas a znova. S každým dotykom sa cítim ako doma, ale práve vďaka tomu o ďalšiu milisekundu lietam. Natiahnem ruku a mám pocit, že sa dotýkam nebies, no mojím jediným nebom si ty.

Ja lietam, chápeš to?

Moja milovaná láska, ja lietam a je to iba vďaka tebe.

 


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru