Kráľovná

Do vlastného tieňa uzavretí,
farbami a tvarmi splývajú,
vidíme iba ich siluety,
bez žiadneho ďalšieho údaju.

Keby sme sa zadívali trošku,
uvideli by sme bytosť čarovnú,
rozobrali človeka sťa matriošku,
a našli utajenú kráľovnú.

Je pripravená z marcipánu,
šepká sa, že je bohyňa,
jej srdce je vytvorené z porcelánu,
raz stratí sa ako mydlová bublina.

Rozletí sa na strany sťaby motýle,
no stojí tam prvá ako snežienka,
je iná ako ďalšie panie spanilé,
je ako pavučinka pritenká.

Jej vlasy sú prameňom horského potoka,
oči perlami Mariánskej priekopy,
ak ti niekedy padne do oka,
ostane ti v očiach už naveky.

Ak jedného dňa neodoláš,
a položíš ruku na jej rameno,
zlomené krídla, tak tie jej prepáč,
no nepýtaj sa jej nikdy na meno.

Je silná, jej pliecko je ľadové,
vnútri však horí a krváca,
priviň si ju k hrudi nech oddá sa obnove,
bude ťa milovať z hĺbky, až od srdca.

Túži byť sebou, túži byť špeciálna,
túži byť opäť malým dievčatkom,
túži pre niekoho byť tá jediná,
pomaly tancovať a zaspávať na niekom.

Kráľovná, spoznať ju je obrovská česť,
jej krivky sú v hodvábe odeté,
nikdy ju nesmieš nechať ísť preč,
alebo ju utopiť v boľavom sonete.