Sex, Molynium, Rock'n'roll 4. časť

Lúče júnového ostrého slnka dopadajúce na biely kancelársky stôl naznačovali, že deadline projektov sa nezadržateľne blížil. Do príchodu júla, obdobia dovoleniek museli byť všetky práce odovzdané, čo Džony stihol v patričnom predstihu a mohol si dovoliť malý únik do vôd internetu. 
Prekvapivé zistenia, nová štúdia odhaľuje, že tínedžeri, ktorí vapujú, majú v sebe veľké množstvá uránu a olova. Hlásal titulok trendy magazínu hneď na vrchole nástenky populárnej sociálnej siete. 
„Starý dobrý tabak len tak nenahradíš.“ zašomral si Džony popod nos sarkastickú poznámku a bez toho, aby venoval ďalšiu pozornosť vedľajším účinkom nového návykového produktu, prešiel do výberu medzi ostatné novinky.
V záplave dno prerážajúcich nadpisov typu Šok!! Pozrite čo sa deje u susedov, alebo Známa herečka sa ukázala bez plaviek, Fúhaa.., poprípade Zahraničný spevák si zobral do obchodu TOTO!!, kedy človek nadobúdal pocit, že zo žurnalistiky sa stáva stoka, to nakoniec vzdal a siahol po klasických tlačených novinách, ktoré našiel v kuchynke. Boli približne mesiac staré, ale to mu  vôbec nevadilo. 
Pár článkov na rýchlo preletel očami, keď ho prinútila spomaliť dvojstrana venovaná obrazu, ktorý už mal tú česť spoznať osobne na najvyššom poschodí žilinskej galérie. 
    
    Feminy.. klenot na domácej scéne.
V časoch, keď mesto Bolzano patrilo pod Rakúsko-Uhorsko, pracoval jeden umelec v miestnej maliarskej dielni na siedmych obrazoch, ktoré ho neskôr preslávili. Jeho pseudonym znel Gennaro a obrazy dnes poznáme pod názvom Sedem hriechov. Gennaro neskrýval slovenské korene a je známe, že často na naše územie zavítal, aj keď sa po roku 1918 vytvorili nové hranice. 
Ale nie o ňom majú byť nasledujúce riadky. Prečo ho teda spomíname? Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu a konkrétny prípad Gennara a jeho pranetere tomu dáva za pravdu. Lennciana, tak ako si umelecky hovorila však nemienila ostať v tieni slávneho predka a naskočila na vlnu hyperrealizmu, ktorý sa vtedy radil medzi priekopnícky štýl. Jej tvorba zahŕňa viacero obdivuhodných kúskov, avšak nad všetkými vytŕča Feminy. Vyobrazenie ženskosti. Pohľad a výraz ženy, ktorý vo vás zanechá škálu pocitov. Maľbu na plátne..
V polke vety ho prerušil príchod kolegu vracajúceho sa z obedňajšej prestávky a keď pred ním pristála šálka kávy, bolo mu jasné, že s pokojným čítaním sa môže rozlúčiť a noviny zavrel.
„Ide to?“ oprel sa Martin o susedný stôl, založil ruky a pozrel na Džonyho. 
„Nevedel som, ako dá zabrať nájsť v dnešnej dobe niečo seriózne na čítanie.“ Džony sa zasmial a prisunul k sebe šálku. Okrem vône kávy zacítil pach potu a tiež si všimol, ako Martinovi občas trhne malíček na pravej ruke. 
„Ja našťastie podobné problémy nemám, ešte mi zostáva v projekte dotiahnuť pár detailov.“ kyslý výraz a utrápený tón prezrádzali tiché volanie o pomoc. Ľahkosť a energia, ktorá z neho začala istú dobu vyžarovať, opäť pohasla. Čo však bolo vysvetliteľné stresom z blížiaceho sa koncového termínu. 
„Chceš pomôcť?“ Džony sa posunul v kancelárskej stoličke, akoby vedel dopredu odpoveď.
„Možno len trochu poradiť.“ Martin sa zahanbene poškriabal na zátylku. 
Len čo Džony zbežne prezrel Martinov projekt, nechal si ho preposlať a bez väčšieho zaháľania sa pustil do práce. Veľmi dobrý základ potreboval prerobiť a doladiť na správnych miestach. Až sa zdalo neuveriteľné, že niekto s takým počiatočným nápadom, nedokázal ukočírovať drobné detaily.
Prešli približne tri hodiny. Tie si vyžiadali šálku kávy, pohár vychladeného zeleného čaju, čokoládovú tyčinku, dve cigarety a zopár vulgarizmov. Po tom všetkom však mohol všetko úspešne nahrať na USB kľúč a ten následne jemným oblúčikom prehodiť ponad monitor rovno do Martinových rúk. 
Mlčky vyšiel von na čerstvý vzduch, kde si pri ďalšej cigarete nechal tvár vymasírovať slnečnými lúčmi. Rukami opretý o zábradlie pozoroval leto v plnom rozkvete a pohrával sa s myšlienkou, že odíde skôr z práce. Za ten deň si to zaslúžil, teda aspoň dúfal. Ešte si nevypočul spätnú väzbu od Martina. 
Venoval posledný pohľad slnkom zaliatej javorovej aleji tiahnucej sa popri pešej zóne smerom do centra mesta a aj keď sa mu moc nechcelo, zamieril späť do kancelárie. 
„Džony, ty si blázon!“ Tak zneli slová, ktoré Džonyho privítali hneď vo dverách.
„Blázon? Už som bol bol počastovaný rôznymi nadávkami, ale blázon patrí medzi tie najmenej vulgárne.“ 
„Blázon v dobrom slova zmysle.“ Martin sa zvalil do operadla. „Však to môžem pomaly odovzdať. Čo som ti dlžný?“
„Nechaj tak.“ Džony mávol rukou.
„Neblázni, ani si nevieš predstaviť, akú si mi spravil službu.“
„Potom mi zoberieš pivo a sme si vyrovnaní.“ Džony sa snažil vyhnúť ďalším ponukám a preto dal formálny návrh. Samozrejme, že podobné frázy nadobudli platnosť iba málokedy. 
„To nebude iba jedno pivo.“ po tom čo opäť obrátil zrak na monitor si spokojne, aj keď unavene zašomral Martin.