Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Sex, Molynium, Rock'n'roll 5. časť

07. 04. 2025
0
0
14
Autor
Lektor

Letný podvečer, kedy hrá obloha prevažne oranžovými odtieňmi, býva špecifický svojou vôňou. Vôňou, ktorá mala pre Džonyho vždy nezameniteľné čaro a keď mohol, tak si ju patrične užíval. Preto pred štyri stenami posilovne uprednostnil hrazdu v parku a spontánne doplnil aj beh k neďalekému jazeru. 
Keď sa konečne blížil do cieľa, kropaje potu začali pridávať čoraz viac na intenzite. Našťastie ho hneď z kraja čakala opustená lavička, kde si mohol trochu vydýchnuť. Krátky výdych so strečingom a pokračovať ďalej. 
Tak to aspoň bývalo pred rokmi. Teraz opretý o lavičku išiel vypľuť dušu a horúčkovito lapal po dychu. Pribúdajúce roky a dlhodobé zanedbávanie kardio aktivít ako beh, bicykel, korčule a box, ktoré kedysi praktizoval pravidelne, si vyžiadavali svoju daň. 
Prudko vydýchaval, keď z diaľky začul zvuk policajných sirén. Zaregistroval, ako sa hlasné kolísavé tóny, pri ktorých zvykol vždy spozornieť, neustále približovali.
Bolo jesenné poobedie a Džony  s parťákom pripíjali bezfarebným ovocným destilátom na úspešný obchod . Domáce destiláty zvyknú mať nepríjemný náboj a pachuť, no tento bol spravený precízne s jemnou chuťou a príjemne zahrial.
V dobrej nálade pochlipkávali, kým nezazreli v správach práve prebiehajúcu reportáž. Džony pridal zvuk a obaja s neveriackým pohľadom hľadeli na televízor zavesený na stene.
„Dnes v poobedných hodinách spôsobil dvadsaťštyriročný Tomáš K. dopravnú nehodu troch osobných motorových vozidiel. Kolegom sa podarilo zistiť, že vinník bol v podmienke, pričom šoféroval pod vplyvom alkoholu bez vodičského oprávnenia. Policajný hovorca potvrdil, že bol prevezený do cely predbežného zadržania, odkiaľ poputuje rovno do väzenia.“
Zaznelo z moderátorových úst, zatiaľ čo na obrazovke nakladali spútaného Tomáša do policajného auta.
Obaja si vymenili pohľady, pričom nemohli uveriť reportáži, ktorú práve videli. Tomáš mal frázu „nám sa toto stať nemôže“ a používal ju vždy keď videl podobné zábery z policajného zásahu, alebo keď sa písalo o razií kriminalistov. Myslel si, že známosti v zásahovej jednotke ho spravia nedotknuteľným. Žiaľ, jeho imunita sa vzťahovala len na niektoré informácie podané v časovom predstihu a v podobnej situácií bola nepoužiteľná.  
Nemo stáli pred obrazovkou a sledovali moment, ktorý nechal Tomášovu frázu vyšumieť do prázdna.
Nech už to je akokoľvek dávno, tento obraz sa Džonymu vynorí z pamäťových buniek, ako nepozvaný hosť vždy, keď počuje policajné sirény. Tie sa po chvíli začali znova vzďaľovať a zobrali so sebou aj nepríjemnú spomienku.
Kolísavý tón utíchol niekde v diaľke a Džonyho dych sa opäť dostával do normálu. Chvíľu premýšľal, či cestou domov nevyužije služby žltozelených autobusov typických pre žilinskú mestskú hromadnú dopravu, to ale v momente zamietol. Dám to! Motivačne zavelil mozog a opäť sa rozbehol.
Domov prišiel zadýchaný o niečo menej, akoby sa jeho telo začínalo rozpamätávať na to ako zvládalo podobnú záťaž kedysi. Viete, môžete dvíhať činky a myslieť si, že ste vo forme a potom vytiahnete po zime bicykel a ten vám nastaví zrkadlo. 
Po heroickom výkone si telo pýtalo regeneráciu, preto ihneď zamieril sprchy, kde prúdom horúcej vody doprial striedavo masáž zátylku, chrbtu a celej hlave. Horúcu vodu postupne nahradil studenou a počkal do chvíle, kým neucítil na koži ihličkové pichanie. 
Prebudený ľadovými kvapkami, si omotal okolo pása hrubú osúšku a s telefónom  v ruke zamieril do kuchyne. Do pohára s vodou hodil magnéziovú šumivú tabletu a kým sa postupne pulzujúco rozpúšťala, navštívil populárnu sociálnu sieť. S kolegom Martinom si nezvykol písať, ani neboli v bližšom kontakte, preto ho prekvapila prijatá správa.
Čau Džony, v sobotu je koncert U divokého psa, takže beriem pivo, podľa dohody.
Džony sa v duchu zasmial. Žiadna dohoda, šlo len o zdvorilostnú frázu. No na druhú stranu prečo nie? Čím viac sa nad Martinovou správou zamýšľal, tým viac mu prišlo pozvanie lákavejšie.  Rockové koncerty kedysi s obľubou navštevoval, tak prečo si nepripomenúť staré časy. Aj keď niekde v podvedomí rátal s tým, že úplne ako za starých čias to nebude a tým, že  rocková hudba už neláme rebríčky popularity, nemôže očakávať klub nabitý do posledného miesta.
To znie veľmi zaujímavo. Naťukal Džony odpoveď a otočil do seba pohár s magnéziom.


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru