Vlčí mak

Papierové lupene šteklia mi nos,
červené ani rumenec,
hravé ako mládenec,
voňavé sťa letný bozk.

Hlavička sa mi otvára v dlani,
ako kľúč vložený do dverí
odhaľuje svoje čierne perly,
a s krehkosťou sa zdôverí.

Vždy iba krásnu melódiu hral,
ako mu vietor prešiel cez struny,
iba tak hrá kvietok môj ľúbený,
môj červeňový kráľ.

Je najčistejším rubínom,
na jeho krásu padá zrak,
lojálny vlčím zákonom,
žiarivý vlčí mak.

Rastie i v tuhom prítmí,
aj keď lupene to bolí,
jediný kvietok v širokom poli,
len prosím, láska, kvitni.