Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Cranberries

21. 09. 2002

955

Autor

mia

Takto to vyzera v mojej hlave piatok vecer

Cranberries dozneli…Zostalo iba hlasne pozeranie mesiaca na moj utrapeny vankus. Snivalo sa mi…znovu. A vykrik natopeny potom ma zobudil. To ja som tak kricala?!

Steny…biele s bielymi oblakmi a bielym stromom plnym vran-bielych vran. A cierne slnko, ale to iba na chvilu, potom zhaslo a nastal den. Tazke mihalnice husenic spadli do kufra. Odcestujem s tebou k nam. Nas dvor je velky a …okruhly strom ma jablka. Lebo kolko davas, tolko dostanes. Biedy, lasky , pozehnania. A Buda povedal: “Pozri do seba. Ty si Buda. “ Kazdy to zvladne sam. Aj ty, aj ja. Musime sa najprv … Iba jeden den, jeden vykrik, otvorene oci a uz to mas. zobudit. Cierne slnko nejestvuje. Nie… Pekne je snivat, aj spoliehat sa na inych. Ale nie je pekne trpiet… Ty sam to mozes dosiahnut, zvladnut

Pescan

28. 10. 2002

Dát tip

Hmm, zobudiť sa nie je také ľahké. Neviem si predstaviť čo by som robil hore, keď všetci naokolo sladko spia... *

gennaro