Parta

Parta

Gitara hrá
ponurú pesničku
už som sám
nádej maličkú
v hrsti mám.

Víno mi rozum múti
a srdce zohrieva
na svojej púti
ako horúca riava
ženiem sa v diaľ.

Praskavý zvuk harmoniky
falošné tóny
z milostnej kroniky
ako slastné stony
červenou farbou.

Zvuky, hlasy, potlesk malý
vo vlnách hlasov
všetci by sa možno smiali
z mojich smutný ch vlasov
ako smrtka s kosou.

Úsmev hravý, záblesk očí
hra sa zmení v sám ošiaľ
iskra sama preskočí
pokiaľ ty dovolíš, pokiaľ
sa nezmeníš v jednu noc.

Prosby ako vlastný dych
oči ako zrkadlo
na dne svätci vlastných pých
špinavé prádlo
a v ruke list.

Keď už pozrieš do zeme
vidíš zamat oblých hôr
veď to predsa všetci vieme
vyplnených s dušou kôr
si zlomený, jak koreň v pol.

---