Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seJohanka
06. 11. 2002
2
0
1043
Autor
Nilia
Krajina sa zmieta v boji
- brat proti bratrancovi,
oheň, draci, kúzla, meče...
Kto si viac hláv uloví?
Jedno dievča z tichej štvrte
(čo chce, to si vydranká)
chcelo by bojovať, preto
nazvime ju Johanka.
Vojna prinášala skazu,
Johanka však víťazí.
Čerstvá krv jej obhrýza zbraň,
vietor ťahá za vlasy.
Šťastie však netrvá večne,
bábika s priveľkým snom,
len kým ťa nezradí tvoj kráľ
v slepom kraji, bezmennom.
Počuť iba slabé vzdychy,
kým sa plameň rozhorí.
Ticho dôfa, že sa stretne
s elfami, tam, v zámorí.
A preto si vypočujte
žalostnú ozvenu,
prečo ľudia vždy čakajú
ASI LEN NA ŽENU.
To asi v poslednom verši by som nahradila nejakým iným slovom, ale myšlienka skvela,sympaticky feministická.
Výborný koniec ! Na ten len hľadím a hľadím a nemôžem prestať.
Inak Ti občas trochu ulieta rytmus. Za epiku Ťa obdivujem. Málokto dokáže napísať.
Druhá sloha krásne dosadá v mene Johanka.
Čo je to Šéršelafám ? Ď.