Modrá bavlna

Stačil okamih a znovu som zatúžil po vzdialených krajoch.
Otužilec, čo prvý raz vykrojil dieru v ľade,
pohľadom hľadá záhyby pokožky na tvojom krku.
Znovu sa chcem hnať do záhuby a pokoriť každé nové ráno.

Objavila si sa na najmenej pravdepodobnom mieste.
Medzi bielymi stenami, kde tri ženy sedia už celú večnosť.
Nenútene, ako čas unikajúci medzi prstami, si zaútočila vôňou nezrelých marhúľ a hudbou ponárajúcou sa do letnej noci.

Aj útek sa stáva cnosťou, keď odvaha je neresťou.
Nie, asi nikdy nebudeš utierať pot z môjho čela.
Tajomstvo, ktoré v bledomodrej bavlne skrývaš, zostane neodhalené.
Ale navždy budeš v kostiach zapisana ako žena, ktorá vo mne prebudila túžbu po cestách.

---