pre teba

S vymyslom predoslych mesiacov unikam do priestoru bez casu vyhradenym inou dimenziou.Som tam,kde ma uz nic netrapi a nic mi nie je blizke.Cas sa naveky zastavil a silny vychor akosi stichol...Slnko ma chcelo tak velmi zohriat,no ja citim len chlad vo vnutri seba. Nenachadzam osoby,ktore mi mali byt vraj blizke a nenarusam ani slobodu vtakov.A vsak ani na tomto mieste sa uz dnes nedokazem pytat:; preco som navzdy odsla?Teraz uz niet navratneho nekonecna...Nevnimam spomienky,nevidim v dial,len tisko hladam vo hviezdach zial.Klamem tak samu seba,ze to nic nie je,no to ja som chcela byt bez teba.Kriesim tvoje mrtve telo,co samozrejma nemozne je a s dykou potupenou na svojej hrudi,premyslam nad existenciou bez teba.Uz nic nie je ako predtym uz nic nezalezi odo mna...UZ len ja...a nic...a ty.Ty si vravel:NECHOD!a ja s hlavou plnou blaznivych nalad a jazzovych snov som predsa odisla.Odisla som ako zbabely blazon,co hladal pravdu kdesi v minulosti.Nepocuvala som svoj vnutorny hlas a nechcela poznat lasku.To mozno malicherne slovko na 5 pismenok.A teraz uz len stojim nad tvojim telom skamenelych odstavcov napisanych mojou rukou po tvojej smrti.Rozum mi bol prednejsi.A tak s kvapkami zamrznutych slz len lezim a nepozeram nikde,len tak do prazdna...Dnes uz viem,ze nikdy nebudem milovat tak,ako som to dokazala len pri tvojich perach namocenych v cervenom vine z mojej krvi....