Osvietenie

hľa, rozbité sklo

vtisnem ti jeho hrot mezi rebrá

ten ťa trošku schladí

na úpätí svojich pocitov

nájdeš oceľovú bolesť

čo ťa dráždi

umieraš v horiacich mukách

v daždi

pokušenie...

hľa, venujem ti osvietenie

hľadám satori

v každom pachu

v kvapke

v bolestiach, v šialenstve vraždy-

-navždy

v tupom buchote čiernych kníh

v hlbokom šuchote čistých strán

v strmhlavom prelete

mokrých vrán

v plameňoch, v priľnavosti

atramentu

a nájdem sa v černi spáleného papiera,

potichu rozvírenéhonemým vetrom,

čo opodiaľ zvlinil sukňu pestrej dáme

...čierne zvyšky stúpajú

do výšky

osamelé,

osamote!

otočím sa k farbe dychu

a perami z nej besne vysajem

krásu

a tak knižnica zhorela do tla

a mi sme si to za rohom rozdali

zn. Amen

                                                                                      F. K.