Opakom živá...

Smeješ sa,

keď v slzách ráno sa budím.
Vieš kam ísť,

keď večer mestom vždy blúdim.
Vieš kto si,

keď v pekle sama sa hľadám,
súhlasíš,

keď vo sne s tebou sa hádam

Neveríš,

keď vo mne prespáva viera.
Ty si Boh,

ja iba zranené zviera.
Ty v zámku,

ja spávam na brehu rieky.
Ja tvrdá

ty taký bezchybne mäkký.

Zaspávaš.

Budím sa odetá v žiali.
Trasieš sa,

mňa oheň v srdiečku páli.
Ty čierny,

 ja ako snežienka biela,
začínaš,

keď ja som pred prahom cieľa.

Ja na dne,

ty hlavou vysoko v nebi.
Ty chceš žiť,

ja túžim najviac len nebyť
Miluješ,

nenávisť vo mne má azyl,
ja tuším,

ty nevieš koľko si skazil.

Ty zdravý,

ja navždy chronicky chorá.
Rozprávka,

pre mňa len zlá nočná mora.
Ty čistý,

ja sadzou špinavé líca,
ty svetec,

a ja len zlá pobehlica

Zabúdaš,

a vo mne spomienky hrajú.
Zvoľ sever,

ja potom odletím na juh.
Ja vpravo,

ľavá je nevesta tvoja,
naroď sa,

doma už pohreb mi stroja