Fotografovanie zadarmo

Úvod: Zadarmo ani pes netoto, ale fotiť bez vybavenia, to sa dá...

Prístroje a pomôcky: objekt fotografovania a dve zdravé oči - vlastne ani nemusia byť zdravé, celkom postačia oči postihnuté očnou vadou, ale táto musí byť korigovaná príslušnou optickou pomôckou. A dokonca ani nemusia byť dve, rôzne zdroje uvádzajú potrebu aspoň jedného oka (áno, okrem iných aj kyklopovia a piráti).

Metodika práce: Na vzorke štyroch dobrovoľníkov (pre potreby pokusu označení číslicami 1, 2, 3 a 4) budem testovať schopnosti ich optickej pamäte. Dobrovoľníci budú svoj zrak upriamovať na rozličné objekty vo svojom okolí a náhlym zaclonením oka očným viečkom sa budú snažiť vyvolať dlhodobý očný vnem. Údaje o nich si budú zapisovať do tabuliek.

Priebeh pokusu: Pokus sa konal dňa 24.5.2003 n.l. Stretnutie dobrovoľníkov pre potreby pokusu sa konalo v miestnom hostinci "U leva" 11:00 skoro ráno. Čas stretnutia dodržali všetci dobrovoľníci a po oboznámení s horeuvedenou metodikou práce boli schopní začať pokus. Z dôvodu neutíchajúceho smädu sa začiatok pokusu preložil na 16:00.
O 16:00 sa dobrovoľníci - vystrojení len perom a laboratórnymi protokolmi - vydali na cestu poznania smerom von z hostinca "U leva" a začali s pokusom.
Záver pokusu bol stanovený na čas 21:00, kedy sa budú zhromažďovať výsledky práce.

Výsledky pokusu: Pokus dopadol veľmi nejednoznačne. Ukázalo sa, že dobrovoľník č. 3 za celú dobu neopustil stanovisko v hostinci "U leva" a na konci pokusu nebol schopný súvisle vyjadriť svoj záver, dokonca ani svoje meno. Dobrovoľník č. 4 síce opustil stanovisko, dokonca sa aj snažil zachytiť na sietnici obrazy zo svojho okolia, ale s úspešnosťou 0%. Príčina jeho neúspechu sa nakoniec ukázala v dočasnej indispozícii jeho zrakového orgánu. Bol totiž - podľa vlastných slov - zaslepený láskou k svojej družke. Dobrovoľník č. 1 sa taktiež snažil zachytiť obrazy zo svojho okolia, ale mrkal okom tak usilovne, až nakoniec "zbalil" náhodnú okoloidúcu (podľa jeho slov to bola vyzývavá bruneta). Jediné obrazy, čo sa mu podarilo zapamätať, boli obrazy visiace v spálni jeho novej priateľky. Dobrovoľník č. 2 tiež žmurkal na svoje okolie, ale pritom si nevšimol červenú farbu na semafore a posledný vnem, ktorý zachytil, je ŠPZ auta, ktoré ho zrazilo. Momentálne leží na poúrazovom oddelení miestnej nemocnice s ľahkým otrasom mozgu a drobnými zraneniami.

Záver: Pokus nepotvrdil pamäťové možnosti ľudskej sietnice, ale ani ich nevyvrátil (ale dobrovoľník č. 3 vyvrátil asi všetko).
Zato však poskytol bádateľom v tejto oblasti cenné informácie a upozorňuje na úskalia pri ich poznávaní v tejto oblasti - ktorá je podľa slov dobrovoľníka č. 4 "poľom neoraným" (hľa, hlboká metafora!) a podľa "slov" dobrovoľníka č. 3 "nváášrn spavtem... bluá" (hľa, rum!).
Bolo by pre mňa potešením, keby sa k tejto objaviťeľskej činnosti pridali aj iní priekopníci tohoto lákavého odvetvia modernej fotografie a s výsledkami svojej práce ma láskavo oboznámili.