Asi tak....

5 dní po poslených narodeninách...

už je to o kúsok lepšie ako na začiatku týždňa, ešte stále však nemám chuť isť von, netúžim po zafajčených podnikoch, hluku, chlaste, skrátka po ničom, všetko to mám zatiaľ v sebe.....celý týždeň rozjímam zavretý doma, uzatvorený do seba, aj keď nehovorím, že podobným prístupom si navodím úplne ideálny stav, ale prepadla ma neľútostná nostalgia a zmätok v duši...neviem čo robiť, čo ďalej, či ďalej, veľa premýšľam a na nič neprichádzam....chce to zmenu, jasne to cítim, ale chýba mi odvaha urobiť radikálny rez, krok, alebo aspoň krôčik niekam do neznáma, možno niekam ďaleko, kde je stále teplo a slnko do Teba pumpuje svojimi lúčmi aspoň akú takú náladu, kde nikoho nepoznám, zrejme som vyčerpal endorfíny v mozgu....premýšľam, či chcem zabudnúť, či sa to dá, či krok preč pomôže zabudnúť a či je to k niečomu vôbec dobré a či to aspoň trošku pomôže....zabudnúť.....mám pocit, že mi v hlave strašne trepe, niekedy už ani nevládzem počúvať spleť zmätených myšlienok, ktoré poväčšinou nedávajú žiadny zmysel....neviem ani toľko, či sa trápim, alebo či som voči sebe už úplne imúnny, možno to beriem ako bežnú rutinu, ktorá ma necháva v relatívnom, navonok predstieranom kľude, no nedokážem si tým byť istý, nie som si istý vlastnými emóciami, sebou, okolím, Vami....cítim, viem, že musím niečo urobiť, ale s takouto neistotou v duši to vôbec nebude ľahké...a možno som celý ja, toto moje pofidérne zmýšlanie, jeden veľký sebazničujúci a sebaklamný blud, jeden začarovaný kruh, ku ktorému nepoznám čarovnú formulku...pre nečinne čakajúcich sa zázraky minuli, vlastne si myslím, že im ani nie sú dopriate....zrejme som vyčerpal endorfíny v mozgu....tak, asi tak sa cítim....na fórum to asi nehodím, čo povieš?

---