Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seBez názvu 5
12. 06. 2003
4
0
1047
Autor
MravecZ
Na chvíľu si si požičala Vesmír.
Nie som skúpy,no už je čas
vrátiť mi ho späť.
Už sme obaja na svojom mieste-
ani mladí,ani krásni.
Spotení,predčasne a príliš dospelí.
...a 30 párov cudzích nôh v našich vodách...
Hádam už len...Veľkým vozom
unesieš ma k vodopádu hriechu...
Zabudni na budúcnosť,
nechci sa deliť o pravdu.
A svoje tajomstvá si nechaj pre seba,
nevrav mi nič-to sa dnes nesmie.
Lem ni vráť môj Vesmír.
Nechaj ho v prázdnom meste
v staničnej skrinke číslo šesť.
Ešte mám od nej kľúč,
no len čo si vyzvihnem Vesmír,
utopím ho spolu s kľúčom vo vyschnutej rieke.
Mne stačí vrátiť sa do Paríža a keď tam budem,existencia Vesmíru začne strácať význam,keďže Paríž je veľkolepý ako Vesmír...
Dakujem Ti Zlatusik!Idem pozriet Teba...a sa uz tesim jak ten blsny blch!
tak toto ma dostalo..... az zimomriavky.... vazne.... no sakra.... joj *t
Jeee,je som si sekol kategorču..Ďakujem za upozornenie,aj za všetko ostatné.Presne pre tú neosobnosť som volil stanicu,a áno-stanice majú svoje čaro.
Nejak sa mi tam tratí rým..Bola by to len iná kategória(a to je nepodstatné)...Páči sa mi nápad s požičiavaním vesmíru.Škoda, že sa vracia tak neosobne v staničnej skrinke.No na druhej strane, asi je to tak lepšie, keď tú osobu už nechceme vidieť.Nakoniec nie je to škaredé miesto.Ja stanice a vlaky milujem : )*