Skrz

SKRZ

Sedela a vdychovala paru stúpajúcu z jeho tela, paru s vôňou čiernych semiačok slnečnice pripravených k prešu, zmierených so svojou tekutou budúcnosťou. Pomedzi pramienky jej povievajúcich vlasov útržkovito pozoroval obohu. Slobodné pohyby žltej farby lemovali obrazy oblakov rámami perfekcionizmu a on stisol jej ruku. Otvorila oči a sklonila zrak k čiernej zemi, na ktorej teraz ležalo klbko ich vlastných dlaní. Cez kvapky potu na jeho ukazováku sledovala dýchanie zeme ako cez zväčšovacie sklo. Pootočil hlavu, zaostril zrak a s krivkami jej profilu na periférii svojho videnia sa zahľadel na tmavohnedú kôru starého stromu.Pomaly stúpal jeho vyčerpaný hrudný kôš ako sa jeho pľúca plnili dávkami jej slabého dychu a jej pery šepkali neodškriepiteľné pravdy celému svetu skrze jeho ústa.