Hnev

Hrotom, špičkou tmavou... Sivá ceruzka je ukončená. Odvážne tróni pred mojou tvárou a ja som presvedčená: ,,Nebudem žiť bez Teba!" Ceruzka v objatí trasúcej sa dlane potrebuje pomoc ako človek chleba... Niekoho, kto pomôže ubolenej rane. Pohľad je ostrejší ako nôž, hrot ceruzky mu vo výhľade spočíva. Ceruzka sa bojí, no tak pomôž, no dobrý svet odpočíva. Srdce ovládol smútok. Aj hnev ho sprevádza. Z očí ako veľký potok slza za slzou odchádza. Hrot ceruzky padol k zemi, sivá farba lúpe sa.... Človek, ale nie je nemý.... SMEJE SA! Smeje, i keď oči plačú opusteným slaným smiechom. Slzy neprestajne tečú, nech hriech sa stane hriechom.

---