Slnko

Už tisícprvý  krát sa snažím opísať západ slnka.

Červená guľa,

ktorá sa po tisícročia gúľa po určenej ceste.

Každý deň sa stratí na tom istom mieste.

Na chvíľu ožiari krajinu,

a zmizne.

Jeho lúče sa dotknú aj Teba.

Jemný dotyk zmení Tvoje telo,

sú to jemné obrysy splývajúce s červenou krajinou.

Mnohí ľudia si myslia:

"Veď slnko nám len svieti."

Mýlia sa.

Slnko vychádza aj zapadá.

Avšak pohľad na seba,

keď je najkrajšie,

dovolí len niekomu.

Všetci vidia jeho krásu v slnečných lúčoch,

lež ten niekto si váži práve pohľad na hanbiace sa slnko.

Hanbiace sa,

že musí ísť svietiť na ten špinavý svet

a hanbiace sa,

akú špinavosť videlo.

Ten niekto si to uvedomuje.

Atí ostatní okolo neho?

Tí si myslia:

"Prečo tento rok tak málo svietilo slnko?"