Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seTo, čo trvá
18. 07. 2003
5
0
1688
Autor
kaktusik
.. občas si uvedomím plynutie času ..
Svet je prchavý v okamžikoch. A plynúca rieka nie je nikdy rovnaká. Ani pohyb oblakov na modrej oblohe. To, čo je večné, nemôže byť z tohto sveta. Lebo večnosť sa neráta na dni, hodiny, mesiace. Nemeria sa časom. Pohľad do hlbokej studne nedáva odpoveď aká je hlboká. Tak ani pohľad do vlastného srdca nenapovie, čo je ukryté na jeho dne, ak sa neponoríme na jeho najhlbší koniec.
Ooooooo...milujem úvahy......důfam, že dovolíš zaradiť toto do mojho klubu Citátov.....
ak mi to nedovolíš, máš smolu...už je to tam ;o))))))))
zvedavec: .. áno, asi tak nejako ako si to na konci povedal sám .. takže si tomu porozumel dobre :-) .. sami pred sebou, hľadanie, ktoré nemá konca .. ak však doň človek vstúpi, pretrvá .. i keď je ťažké tam niekedy vstúpiť :-)
čiže úprimnosť i pred sebou :-)
No, aj mne to pripadá občas ťažké, ale máš pravdu, ak sa človek na to dá, môže sa mu začať zdať, že je hodný viac, ako klamstva, nechce sa mu ukrývať ani pred sebou ani pred niekým iným. ;-)) Aj keď občas môže odhaliť, že to robí aj nevedomky.
"Nič nie je trvácne, iba plachosť, v ktorej si odhalíme tvár."
:-) odhaľuješ svoju tvár? A pred kým?
Alebo ju ukrývaš?
Zaujímavé myšlienky. Celkom nerozumiem, ako myslíš poslednú vetu - ako? Odhalenie sa pred sebou samým? Či nejak inak?