Dialóg s anjelmi

Anjel už zlanil

cestu z neba na zem

má spálené prsty

dymí sa z nich keď stojí na balkóne

 

priložiť ich niekde

tak rozpúta oheň

možno silnejší než peklo

 

(do ktorého

pár sĺz jeho stieklo)

 

Keď potom neskôr do neba

povyťahovali laná

mám balkón plný anjelov

smutných očí a dolámaných krídel

 

Nehmotné telo na telo

Kto to kedy videl

utešovať svojich verných strážcov?

 

Som možno beznádejný prípad

vykladám karty na stôl

to nie je očko a žiaden poker

 

Som to iba ja

čo ešte neche do neba

a radšej zostáva tu

V pozemskej stoke

 

 

 

 

 

---