Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seTy a ja
Autor
kaktusik
Vidím ťa zrazu, ako jemný opar v údolí,
očakávanie, keď sa z hmly radosť vynorí,
vidím ťa rásť, vstať, ísť a kráčať,
v hrdosti orol, pre mňa však vtáča.
Navonok mĺkvy náhrobok, často mlčíš,
vo vnútri riava, príboj, čo v tebe hučí.
Navonok kameň, občas tŕň, bolíš,
vieš to, keď s láskou ranu mi hojíš?
Navonok nezlomná žula, železná brána,
vo vnútri v slnku kvapky zrosené z rána.
Navonok póza ako pevný luk a tetiva,
a vo vnútri oheň a voda a riečka snivá.
Občas sme tak k sebe blízko, až sa v sebe chvejem,
hoci ani neviem prečo a kde to vlastne spejem,
iba viem, že to, čo dýcham, je nádherné,
slnko premeny, v myšlienkách vždy spolu sme.
A občas ďaleko, avšak clivota, tá nás spája,
smútok, úsmev, kamienky očí a melódia hravá.